Nižný Lánec: Spracovanie ľanu a konope
@ :: Historické foto ::
Jul 25 2006, 14:47 (UTC+0) |
| English version / Anglická verzia Nižný Lánec: Na tejto historickej fotografii, ktorá pravdepodobne pochádza zo štyridsiatych rokov 20. storočia, vidíme spracovanie rastlín na vlákna. Ešte aj v týchto časoch si ľudia z dedín vyrábali odev prevažne doma. O tom bol vlastne kolobeh dedinského života. Od jari do jesene pole, potom sa ľudia na priadkach venovali výrobe nití a tkaní látok. Z konope sa tvorila hrubšia látka, používaná najmä na šitie nohavíc. Z ľanu sa tvorila látka mäkšia, vhodná najmä na košele, blúzky a spodničky. Konope sa po žni viazalo do malých snopov a striedavo močilo a sušilo. Potom nastala ďalšia časť spracovania, ktorá je zachytená na fotografii. Na zariadení zvanom cerlica sa konope sekalo, aby nemalo tvrdé byle. Potom sa začalo s jeho česaním. Na doske s klincami, ktorá vyzerala ako klincová kefa, sa konope alebo ľan rozčesávali, až sa z nich získavali jemnejšie vlákna. Z tvrdších bylí ostalo málo poddajné tvrdé vlákno zvané stupy. Jemné vlákno sa od stupov oddelilo, ale zišlo sa a využilo oboje. Vlákniny sa potom spracovali tzv. zváraním. Do suda s horúcou vodou namočili vlákna a zvykli pridať aj trochu popola, čo údajne pomáhalo, aby priadza bola belšia. Opäť sa sušilo. Potom nastal čas na známe priadky. Konali sa po večeroch, ženy sa vždy dohodli u koho sa stretnú. Všeobecne bývalo zvykom, že v jednom dome priadli vydaté ženy a v inom slobodné. Na kolovrátkoch bola suchá priadza, z ktorej sa vyťahovaním, slinením a stáčaním vlákien vytvárali nite na vretene. Keď boli nite upletené, ženy tvorili plátno na krosnách. Utkané plátno sa potom na druhú jar bielilo, a to tak, že sa stále namáčalo a nechávalo sušiť na slnku. Vo všeobecnosti platilo, že čím je belšie plátno, tým je šikovnejšia gazdiná. Až potom bolo možné plátno farbiť, alebo z neho rovno šiť odev. Slavomír Szabó *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|