Seňa: Mangalice
@ :: Historické foto ::
Aug 12 2006, 10:50 (UTC+0) | English version / Anglická verzia
Seňa: Ešte aj v päťdesiatych rokoch 20. storočia patrilo chovanie svíň k bežnej činnosti, ktorej sa v Seni venovala každá rodina. Výnimku tvorili jedine Rómovia, ktorí ich nechovali. Nechovali ich ani Židia, pretože podľa zásad svojej viery bravčovinu nejedli. V päťdesiatych rokoch minulého storočia, ako sme uviedli, tu už však židovské rodiny nežili.
Útlm chovu svíň nastal práve v spomínaných päťdesiatych rokoch, pretože kolektivizáciou a vznikom jednotných roľníckych družstiev, štát prijímal opatrenia na obmedzenie domáceho hospodárenia. Rodina už mohla chovať iba jedného brava na osobnú spotrebu. Zhodou okolností rodina, ktorá je zachytená na týchto fotografiách, mala z národného výboru výnimku a mohla chovať dve svine. Výnimku získali len „vďaka“ chorobe otca rodiny.
Medzi opatrenia sťažujúce ľuďom chov, patrila napríklad povinnosť odovzdať tzv. krupón. Ako sme uviedli v poviedke Prasa v latríne v Malej Ide sa za krupón považovala len koža z chrbta prasaťa. Podľa spomienok pamätníkov zo Sene tu museli odovzdávať kožu z celého prasaťa. Štát odôvodňoval odovzdávanie krupónov ako povinnosť pomáhať novej spoločnosti, pretože koža sa posielala na spracovanie a využitie v obuvníckom priemysle.
Tým, že v Seni mali ľudia za povinnosť odovzdávať kožu z celého prasaťa, nemohli si z neho napríklad vyrobiť slaninu, pretože tá pri údení drží práve na koži. Prasatá sa síce chovali okrem mäsa aj na masť, ale Seňania si už dávno vyrábali vlastný slnečnicový olej.
Chovali sa tu najmä typické svine, domácimi nazývané „mangalice“. Mangalica sa chovala až do hmotnosti 200 kilogramov, ale to sa darilo len tým najlepším. Štandard bol cez 100 kilogramov. Na poslednej fotografii sú mláďatá tohto druhu. Táto fotografia je o niečo mladšia ako ostatné, vznikla začiatkom šesťdesiatych rokov.
-sl-
Tieto fotografie pochádzajú zo zbierky pána Jozefa Ihnáta. Autorom väčšiny fotografií tejto zbierky je jeho brat Pavol Ihnát. Autorom ostatných fotografií je Jozef Ihnát.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
