Seňa: Kolektivizácia a jej etapy
@ :: Historické foto ::
Sep 04 2006, 06:41 (UTC+0) | English version / Anglická verzia
Seňa: Tieto fotografie pochádzajú zo päťdesiatych rokov minulého storočia a zachytávajú atmosféru počas žatvy na miestnom jednotnom roľníckom družstve.
Ako sme už uviedli, vznik JRD v Seni bol poznamenaný nátlakovými akciami až konfiškáciou majetku mnohých roľníckych rodín. Neboli to prípady ojedinelé a typické len pre túto obec. Málo sa však vie, že pokus o kolektivizáciu v niekdajšom Československu nebol úspešný na prvý krát, a dokonca prešiel veľkou krízou.
V roku 1952, presnejšie 3. júna, vláda schválila návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, ktorý pojednával o ďalšom postupe pri vzniku jednotných roľníckych družstiev. Podľa neho potom do obcí chodili politické agitátori, ktorých úlohou bolo získavanie nových roľníkov a majetku pre kolektivizáciu. Mali svoje úlohy, kvóty, boli kontrolovaní straníckymi orgánmi, a tak v snahe splniť politicky určené ciele vytvárali nátlakové akcie. Tie mali mnohokrát vydieračský až kriminálny charakter. Národné zhromaždenie dňa 30. októbra 1952 schválilo nový výkupný systém maloroľníckych prebytkov – tzv. kontingenty. Tie museli štátu odvádzať aj družstvá, ale podľa iných kritérií ako súkromníci. Pre maloroľníkov bola veľkosť kontingentov takmer likvidačná.
Zdalo sa, že už nič nezabráni úplnej kolektivizácii poľnohospodárskej pôdy. Komunisti už neočakávali žiadnu vlnu odporu, ale zmýlili sa. Tá prišla z východu Slovenska. Už v prvej polovici roku 1953 v štrnástich JRD okresu Vranov nad Topľou sa družstevníci vzbúrili, rozdelili si dobytok a začali hospodáriť samostatne. To vyvolalo všeobecnú vlnu odporu a v lete sa rozpadlo celkovo 286 jednotných roľníckych družstiev. Z toho 206 v Prešovskom kraji. Až 24 368 členov rôznych JRD podalo odhlášky a chceli hospodáriť samostatne ako kedysi. Komunistické vedenie nemalo dosť síl na obnovovanie rozpadnutých družstiev, tak sa aspoň sústredilo na uchovanie ešte existujúcich.
Druhá vlna kolektivizácie začala až v roku 1957. Dňa 22. marca sa v Prahe konal III. zjazd JRD. Tam sa prijal program obnovenia rozpadnutých družstiev a vznik nových. Začala druhá vlna politickej kampane a ekonomického vydierania samostatne hospodáriacich roľníkov. Smerom k družstvám zjazd vytvoril priaznivejšie podmienky, menšie odvody štátu, väčšiu podporu pri zakupovaní strojovej mechanizácie a vyššie platy. Týmto sa dosiahlo, že v roku 1957 vzniklo na Slovensku 430 nových JRD, v roku 1958 to bolo 327 a v roku 1959 zasa 328 JRD. Celkovo na Slovensku pôsobilo už 2 727 jednotných roľníckych družstiev. V roku 1960 už JRD a ŠM (štátne majetky) vlastnili 80,5 % poľnohospodárskej a 84,3 % ornej pôdy.
Z tematiky združstevňovania a príbehov okolo neho si môžete prečítať poviedky Môj vôl bol inžinier, Aj ja vstúpim do JRD, Prasa v latríne.
-sl-
Pri tvorbe tohto príspevku boli použité informácie z knihy Kronika Slovenska 2
Tieto fotografie pochádzajú zo zbierky pána Jozefa Ihnáta. Autorom väčšiny fotografií tejto zbierky je jeho brat Pavol Ihnát. Autorom ostatných fotografií je Jozef Ihnát.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
