Herľany: Smutný koniec kúpeľnej éry
@ :: Historické foto ::
Sep 19 2007, 11:07 (UTC+0) | Herľany, okres Košice – okolie: Druhá svetová vojna sa stala pre Herlianske kúpele úplnou tragédiou. Najmä počas posledných mesiacov sa tam usídlili Nemci, ktorí si užívali liečbu, nachádzalo sa tam aj stredisko nemeckej nacionalistickej mládeže. Napriek tomu aj v čase vojny sa tam liečilo 150 až 200 hostí ročne. Avšak tesne pred oslobodením obce, keď už začali boje o Dargovský priesmyk, Nemci úplne vyrabovali kúpeľné zariadenia, hosťovské izby i reprezentatívnu reštauráciu. Z kúpeľov ostalo len rumovisko.
Pokusy o oživenie kúpeľníctva boli v roku 1946, ale pomerne chabé. Až v roku 1950 sa opätovne sprevádzkovali dve kúpeľné budovy a reštaurácia. Prevádzkoval ich košický Slovakotour, od ktorého potom štát kúpele vzal a zriadil tam vojenskú zotavovňu. Tá fungovala, ale reštaurované boli len ubytovacie a stravovacie zariadenia, nie liečebné objekty.
V roku 1954 vojenskú zotavovňu prevzal Krajský národný výbor v Košiciach, a to pod zámienkou vybudovania detskej zotavovne. Len čo však dostal kúpele do správy, zmenil účel zariadenia a tak tam vzniklo stredisko politickej školy funkcionárov národných výborov. Na svoju obhajobu spustili kampaň, podľa ktorej vraj už voda z gejzíru nie je liečivá. Všetky rozbory slanej zemičitej uhličitej vody pritom stále vykazovali, že sa jej zloženie nemení. Bola rovnako vhodná ako v časoch, keď sa tu liečili žalúdočné, cievne, črevné, srdcové a ženské choroby, tiež chudokrvnosť a alergie.
Kúpeľné procedúry v časoch prevádzkovania kúpeľov mali tri fázy. Tou prvou bolo pitie liečebnej vody. Druhou fázou bolo kúpanie sa v ohriatej vode, ktorá sa zachytávala po erupcii gejzíru. Tretia fáza bola hromadná inhalácia. Tesne pred erupciou gejzíru kúpeľný zriadenec trúbil na trúbe a zvolával všetkých hostí. Títo potom počas erupcie zhlboka dýchali. Ešte aj dnes tu na erupcie prichádzajú najmä rodiny s deťmi, ktoré trpia alergiami.
V rokoch 1956 – 1968 sa na mieste kúpeľov zriadilo rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia a potom do roku 1983 školiace stredisko pre zahraničných študentov, ktorí sa tu učili slovensky. Dnes sú kúpele stále nefunkčné, spravuje ich Technická univerzita v Košiciach, kde má svoje školiace stredisko.
Pôvodné liečebné zariadenie malo pred časom zániku 60 izieb a 56 kamenných vaní. Počas „prebudovania“ na politické a školiace centrá boli tieto vane vyhodené za kúpele, kde ležali celé desaťročia.
Na prvej fotografii vidíme Nemcami zdemolovanú liečebnú budovu.
Na druhej fotografii vidíme reštauračnú budovu a altánok v päťdesiatych rokoch 20. storočia, keď už kúpele neslúžili svojmu pôvodnému účelu.
Tretia fotografia približuje interiér reštaurácie v roku 1952, keď ju prevádzkoval Slovakotour.
Štvrtá fotografia zachytáva jeden z liečebných prameňov tesne po II. svetovej vojne. Tento prameň je funkčný i dnes.
Na piatej fotografii, ktorá pochádza z čias II. svetovej vojny, vidíme ubytovacie zariadenie kúpeľov. To stojí i dnes, ale budova je na nepoznanie. Jej pekná pôvodná fasáda je zahádzaná brizolitom a nachádza sa v nej ubytovňa Branisko.
-sl-
Ïalšie články o Herlianskych kúpeľoch:
Kúpeľní hostia
Kúpeľná budova
Gejzír a jeho história
Vila ministerského predsedu Júliusa Andrášiho
Použitá literatúra: Obecná kronika Herľany.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
