Poruba pod Vihorlatom: Svadba a čepčenie nevesty
@ :: Historické foto ::
Oct 17 2007, 08:49 (UTC+0) | 
|
Poruba pod Vihorlatom: Táto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva členky folklórnej skupiny Porubian v ukážkovom programe porubianskej svadby.
Svadba na Zemplíne mala svoje rituály, ktoré sa v jednotlivých dedinách trochu odlišovali. Z porubianskej svadby si priblížime aspoň akt čepčenia nevesty. Mladá žena vydajom totiž začala nosiť čepiec, alebo aspoň šatku. Už nikdy sa na verejnosti nemala ukazovať s odkrytou hlavou. Tento zvyk pretrváva v časti najstaršej generácie dodnes. Je potrebné však povedať, že už v druhej polovici štyridsiatych rokov, najmä mladé ženy, ktoré chodili za prácou do mesta, svoj výzor často prispôsobovali mešťankám a zvyk už nebol natoľko generalizovaný.
Pri zavádzaní nevesty po čepiec, mladucha sňala svoj ozdobný svadobný venček z hlavy, dala ho svatkám a tie ho zašili do vankúša, alebo do periny, ktorou sa mladomanželia prikryli počas svadobnej noci. Malo to svoju symboliku. Verilo sa, že manželstvo tak ostane celistvé ako mladuchin veniec počas svadobného dňa. Ak sa počas svadby s jej venčekom niečo stalo, bolo to zlé znamenie.
Nevesta sa čepčila v samostatnej miestnosti, kde sa preniesla jej výbava. Tú zvyčajne tvorili posteľné plachty, ručníky, oplečka, košele a chlebovky. V starších časoch všetko z doma natkaného plátna a ozdobené výšivkami. Výbava bola vystavená, aby si svadobčania mohli pozrieť, aká je nevesta šikovná a ako sa ešte ako slobodná dievka pripravila na svadbu. Potom sa na stôl priniesla redová torta, ktorú upiekla kmotra nevesty. Tiež pálenka, to pre chlapov. Zatiaľ čo nevestu čepčili, všetci svadobčania tancovali v jednom kruhu na znak jednoty.
Po začepčení nevesty starší družba vyšiel na dvor s vedrom plným vody a vyšplechol ho na strechu domu. Bol to symbol priania, aby nevesta rodila tak ľahko, ako keď po streche steká voda. Potom začal redový tanec s už začepčenou nevestou. Ako prvý s ňou tancoval starší družba. Nevesta pritom držala v ruke šatku a každý z tancujúcich jej do nej vložil peniaze ako dar do nastávajúceho manželského života.
-sl-
Použitá literatúra:
Ján Josay: Monografia – obec Poruba pod Vihorlatom (vydala obec Poruba pod Vihrolatom, 2003)
Zuzana Beňušková a kolektív: Tradičná kultúra regiónov Slovenska (vydala VEDA, 2005)
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
