Rovné: Rómski hudobníci
@ :: Historické foto ::
Dec 27 2007, 18:23 (UTC+0) | 
|
Rovné, okres Svidník: Táto fotografia pochádza z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva rómskych hudobníkov z obce Rovné. V tom čase boli rómske kapely skoro v každej dedine, ale nie všetky boli rovnako kvalitné. Tie najlepšie mávali toľko ponúk na hranie, že sa tým dobre uživili. Ich členovia časom začali tvoriť akúsi vyššiu triedu v rómskom etniku. Zánik väčšiny rómskych kapiel nastúpil až koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, keď sa už nekonalo toľko dedinských tancovačiek ako kedysi a aj na dedinách začali ľudia dávať prednosť reprodukovanej hudbe, ktorá ponúkala aj svetové šlágre moderného popu.
Rómovia v Rovnom žili spoločne (rovnako i dnes) na mieste, ktoré miestni obyvatelia nazývajú „Na nižnom konci“, či rusínsky „Na nižnim kinci“. Podľa spomienok pamätníkov tam v štyridsiatych rokoch stávali iba drevené domy, ktoré však neboli typickými drevenicami, ale vyzerali skôr ako koliby. Iba jediný Róm mal murovaný dom. Vtedy bola rómska osada ešte celkom vyčlenená z dediny, vďaka väčšej zástavbe sa neskôr s dedinou spojila.
Vzťahy medzi domácimi Rusínmi a Rómami tu boli spomienok starších obyvateľov vždy korektné. Rómovia, ktorí sa neživili hudbou, pracovali v lesoch, alebo pomáhali domácim gazdom na poliach. Rómky nezvykli pracovať, ale často chodili po žobraní. Žobranie však údajne nemalo taký hanlivý charakter, ako sa dnes tomuto slovu pripisuje. Dedinčania im nedávali veľa, zvyčajne za hrsť fazule, trochu múky, alebo zemiakov. Rómovia a Rusíni z Rovného sa vyznačovali väčšou súdržnosťou ako v iných dedinách. To sa okrem iného vraj prejavovalo aj tak, že miestni Rómovia nechceli do dediny veľmi vpúšťať Rómov z iných dedín. Týmto chránili miestnych obyvateľov pred možnými nepríjemnosťami. A miestni obyvatelia zasa dávali prácu len „svojim“ Rómom.
O jednej netypickej udalosti, ktorá sa stala v domácnosti, pre ktorú Róm pásol statok, sa dočítate v poviedke Kračúnov chlieb.
-sl-
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
