Rovné: Mladomanželia
@ :: Historické foto ::
Dec 27 2007, 20:09 (UTC+0) | 
|
Rovné, okres Svidník: Táto fotografia pochádza z roku 1946 a vidíme na nej mladomanželov. Žena má na hlave čepiec, čo znamená, že už je po svadobnom obrade aj po rituáli zvanom čepčenie. Od toho času bolo pre vydatú ženu neprípustné, aby sa ukazovala na verejnosti s rozpustenými vlasmi, alebo s nepokrytou hlavou. Pokiaľ nemala čepiec, musela nosiť aspoň šatku. Cesta do kostola teda bola tá posledná, kedy mohla dať na obdiv svoj dievčenský účes. V prípade, že sa vydávala, pretože „sa prespala“, už nemohla ani to, ale aby ju kňaz oddal, musela kráčať v sprievode so zviazanými vlasmi.
Tmavú vyšívanú zásteru, ktorú má žena na sebe, si tiež navliekla až po svadobnom obrade. Nevesty totiž bývali oblečené v čisto bielych krojoch, na ktorých bývali síce boli aj bohaté výšivky, ale vyšité bielou niťou. Muž, pokiaľ mal na to, aby si kúpil konfekčné oblečenie, bol na svadbe odetý v „ancugu“, čiže v obleku.
V kostole pri obrade za nevestou a ženíchom stali svedkovia a družičky, potom v ďalšom rade dievčatá, v ďalšom vydaté ženy, v ďalšom ženy, ktoré už boli babkami a muži až za nimi.
Ako sme uviedli, určitú formu verejnej pohany, keď nevesta v druhom stave nemohla ísť do kostola na vlastnú svadbu s rozpustenými vlasmi, platili tu aj iné, z dnešného pohľadu možno až kruté pravidlá. Napríklad žena, ktorej sa narodilo nemanželské dieťa, tzv. prespanka, nemohla ísť na bohoslužbu normálne do kostola, ale iba ku dverám do kostolnej veže, kde stála počas celej omše. Podľa toho aj neznámi a náhodní návštevníci vedeli, že jej mravy nie sú v súlade s kresťanskou morálkou.
-sl-
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
