Vyšný Medzev: Baníci
@ :: Historické foto ::
Jan 05 2008, 15:24 (UTC+0) | 
|
Vyšný Medzev, okres Košice-okolie: Táto fotografia bola vyhotovená v päťdesiatych rokoch 20. storočia a dnes je už len spomienkou na časy, keď bol Vyšný Medzev aj s okolitými obcami známy svojim baníctvom.
Dediny baníctva sú známe od čias kráľa Bela IV., ktorý jasovskému prepošstvu v roku 1255 udelil výsadné banské práva. Takto vznikol Medzev, ale aj rozvoj baníctva v obciach Jasov, Rudník, Poproč, Štós a Zlatá Idka. Jasov sa stal aj členom Spolku siedmich vyšších banských miest košickej provincie, kam patrili tiež Gelnica, Smolník, Ruda Banya, Telki Bánya, Rožňava a Spišská Nová Ves.
Od roku 1376 je známe, že Jasov udelil medzevským kováčom právo stavať hámre, čím došlo k výraznému hospodárskemu rozkvetu oboch Medzevov.
Spočiatku sa v tejto časti Slovenského Rudohoria popri železnej rude ťažili aj drahé kovy – striebro a meď. (Zlato sa v oblasti Zlatej Idky ťažilo oveľa menej ako striebro, názov obce je trochu metúci.)
Výrazný dopyt po železnej rude nastal koncom 19. storočia, čo okrem iného súviselo aj s rozsiahlym budovaním železníc. V tom čase silná Rimavsko-muránska banícka spoločnosť začala ťažiť aj v oblasti Vyšného Medzeva. Spoločnosť v roku 1891 vzala do prenájmu časť banských oprávnení prepošstva. Už v roku 1894 viedla železničná trať z Počkaja (dnes Jasov – časť Počkaj) do novej baníckej osady Baňa Lucia (dnes Vyšný Medzev – časť Baňa Lucia).
Podzemné zásoby železnej rudy (siderit) v celej oblasti stačili do roku 1969, kedy boli ložiska vyčerpané a bane sa zatvorili. Zanikla aj ťažba antimonitu, ktorý sa tu ťažil od druhej polovice 18. storočia.
-sl-
Použitá literatúra: Vyšný Medzev – história a prítomnosť (2007)
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
