Košický Klečenov: Poľnohospodár
@ :: Historické foto ::
Mar 26 2008, 18:25 (UTC+0) | 
|
Košický Klečenov, okres Košice-okolie: Táto fotografia z Klečenova podľa jej majiteľov vznikla niekedy začiatkom 20. storočia, ale je dosť pravdepodobné, že v skutočnosti je mladšia. Môže ísť aj o dvadsiate alebo tridsiate roky. Vidíme na nej starého muža so zvieraťom, ktoré nebolo v našich končinách typické a zvykne sa označovať ako uhorský dobytok.
Klečenov (od roku 1948 Košický Klečenov) bola skôr podhorská ako rýdzo poľnohospodárska obec. Okolité lesy patrili grófskemu rodu Forgáčovcov (Forgach) a mnohí muži pracovali v hore, tiež ako furmani. I tak boli kravy a volky v každej domácnosti. Okrem chovu na mlieko a mäso slúžili aj ako ťažné zvieratá a využívali sa pri prácach na poli.
Špecifikom miestneho poľnohospodárstva bolo pestovanie ovsa. Jeho nadprodukcia slúžila na obchodovanie a obyvatelia Klečenova takto zásobovali mnohé obce i blízke mestá.
Zmenu priniesol vznik Jednotného roľníckeho družstva. To prvé vzniklo už v roku 1953, ale bolo menšinové a hospodárilo iba na ploche 26 hektárov. Ekonomicky sa zrútilo, čo ešte viac presvedčilo odporcov družstevného hospodárenia v ich zápornom postoji. V roku 1957 silnel tlak na založenie nového JRD, ten bol podporovaný najmä z okresu a kraja. Do dediny chodili politickí agitátori, ktorí využívali všetky známe praktiky. Najskôr presviedčanie o výhodnosti spojenia zemí, potom agendu o tom, že kto nesúhlasí s JRD, je nepriateľom novej spoločnosti, strany a štátu. Nasledovali hrozby, že detí tých čo nepodpíšu, sa nedostanú do škôl.
Kampaň sa robila aj na školách. Jeden starý pán na našom stretnutí spomínal na časy, keď bol chlapcom. Ako prišiel do školy agitátor a tam začal vysvetľovať deťom, aké šťastie zasiahlo dedinu, keď si môžu založiť družstvo. Vykresľoval budúcnosť Klečenova v ružových farbách. Keď chlapec prišiel domov, čakal na otca, kým sa vráti domov. Otec sa vrátil strašne unavený po celodennej lopote na roliach a vtedy chlapec začal vravieť, čo sa dozvedel v škole. Tlačil na otca, aby vstúpili do JRD. Otec vytiahol z gatí remeň a poriadne syna zmlátil.
Najväčšími z miestnych súkromných poľnohospodárov boli Kampeovci. V tom čase tvorili akúsi vidiecku inteligenciu, deti hospodára Jána Kampeho dokonca dosiahli vysokoškolské vzdelanie, čo na vidieku nebolo vcelku bežné. Keď Ján Kampe vstúpil do družstva, a údajne tak urobil dobrovoľne, začali sa ľudia pridávať viac ako dovtedy. Nakoniec vstup do JRD nepodpísal iba Juraj Antoni, čo sa mu vo vtedajšom režime nevyplatilo, lebo mu jeho majetok nakoniec úradne skonfiškovali. Ustanovujúca schôdza nového JRD sa konala vo februári 1958.
-sl-
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
