Slančík: Ženské kroje
@ :: Historické foto ::
Jun 30 2008, 13:43 (UTC+0) | 
. 
|
Slančík , okres Košice-okolie: Tieto fotografie zachytávajú sestry z obce Slančík a boli vyhotovené niekedy okolo roku 1915, teda ešte v časoch, kedy Slovensko patrilo pod Rakúsko-Uhorsko. Ide o ateliérové fotografie, ktoré boli vyhotovené v niektorom meste. Vieme, že v danom čase sa v blízkosti obce nachádzali fotoateliéry v Košiciach a v Michalovciach.
Slančík bola dedina, v ktorej v danom čase ku kroju nepatrili lajbliky, čiže vestičky. Tie sa ale nosili napríklad už v susednom Ruskove. Pokiaľ ich v Slančíku niekto nosil, tak len vtedajšia najstaršia generácia. Základ vrchu kroja tvorili biele blúzky, ktoré boli vyšívané bielymi niťami. Za vyšší stupeň zdobenia sa považovali bielymi niťami obšívané dierky, ktoré na blúzkach vytvárali rôzne vzory. Golieriky boli úzke, niekedy ozdobené malou čipkou a siahali až pod krk. Bolo mravne neprípustné, aby žena mala horné gombíky rozopnuté a odkrývala sa tak v štýle rozhalenky. Na pleciach boli pufy – teda nariasené plátno, ktoré zväčšovalo ramená. Blúzka s krátkym rukávom, ako vidíme na prvej fotografii, sa tu nazývala oplečko, s dlhým rukávom jednoducho blúzka.
Pre dané obdobie boli pre kroj typické čierne vyšívané zástery. Zmena v tomto smere nastala až v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali nosievať zástery aj iných farieb, stále však zvyčajne tmavé.
Za povšimnutie stoja ozdobné vreckovky. Tieto bývali vždy biele, každé dievča si ich samo vyšívalo aj obrubovalo čipkou. Zvyčajne mali ozdobnú úlohu. Pri krátkom rukáve sa nosili zastrčené na boku za sukňou, inak sa nosili zastrčené v rukáve tak, aby pri zápästí trochu vyčnievali. Pokiaľ dievča darovalo chlapcovi svoju vyšívanú vreckovku, bol to znak veľkej náklonnosti, možno až prísľubu lásky.
I keď sa v každej rodine pestovalo konope a ľan, na blúzku si ženy radšej plátno kupovali. Na leto to bola tenká látka zvaná karton, na zimu barhed - niečo ako hrubší flanel, alebo zámožnejšie dievky kupovali látku zvanú baršoň, ktorá pripomínala hrubší zamat. Z domáceho plátna sa potom nosili už len spodné košele.
Muži na prácu nosili drelichové nohavice. Išlo o látku z hrubších konopných nití. Takéto nohavice vydržali celé desaťročia, boli pevné a takmer nezničiteľné. Z tenších nití sa potom pre mužov vyrábalo jemnejšie plátno na spodky, slančícky gače. Dlhé spodky tu muži nosievali pod drelichovými nohavicami aj v lete.
-sl-
Spracované podľa: spomienok pani Alžbety Leškovej zo Slančíka
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
