Ïurkov: Veľkonočná nedeľa
@ :: Historické foto ::
Jul 04 2008, 22:27 (UTC+0) | 
|
Ïurkov, okres Košice-okolie: Uverejnená fotografia pochádza z konca štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva prevažne ženy, ktoré sa stretli, aby usporiadali tradičné hry, blízke chorovodom. Veľkonočná nedeľa, kedy vznikol aj tento záber, mala svoj pravidelný rituál. Mládež sa po bohoslužbe zhromaždila pri moste a starší obyvatelia si posadali na lavičky pred svojimi domami.
Dievčatá sa rozdelili na dve skupiny a v každej skupine ešte vytvorili dvojice. Potom jedna skupina začala spievať, druhá jej odpovedala.
Hoja, ďenďa, hoja, poslala nas kráľovna, hoja, ďenďa, hoja.
Hoja, ďenďa, hoja, naco vás poslala, hoja, ďenďa, hoja.
Hoja, ďenďa, hoja, či mosty hotove, hoja, ďenďa, hoja.
Hoja, ďenďa, hoja, už sú vystaviane, hoja, ďenďa, hoja.
Hoja, ďenďa, hoja, či nás cez ne puščice, hoja, ďenďa, hoja.
Potom sa dievčatá z oboch skupín spojili, postavili v dvojiciach za seba, pričom tie prvé zdvihli a spojili si ruky. Urobili tak „zlatú bránu“ cez ktorú prechádzali tie zozadu, aby na predných miestach zasa spojili ruky a tak sa celý dvojrad posúval.
Tento spôsob hry, dokonca s rovnakým textom, sa zachoval na viacerých miestach Slovenska. Snáď s tým ďurkovským špecifikom, že sa tu viazal k veľkonočnej nedeli a nespievalo „hoja, ďunďa, hoja“ ale „hoja, deňďa, hoja“ .
Potom dievčatá kráčali v dvojstupoch hore dedinou, teraz už aj v prítomnosti chlapcov a spoločne spievali. Dospelí sedeli na lavičkách a celý sprievod sledovali. Keď už prešli všetkými uličkami a vracali sa na pôvodné miesto k potoku, dievčatá spievali: „Na most, dzevky, na most, na most murovaný, každá má frajera, ľen moj odobraný“. Na moste sa ďalej spievalo až do večera a dievčatá tancovali karičku.
Večer sa išli všetci domov prezliecť, pretože doposiaľ boli v slávnostných „kostolných“ šatách. Opäť sa stretli na rovnakom mieste, dievčatá vytvorili špalier v štýle „zlatá brána“ a začala nová, veľmi podobná hra, nazvaná trešemblišky. Dievčatá skandovali: „Trešmblišky, do popovej chyžky a vy dva zadňe ucekajce!“ Posledný pár prebehol špalierom dopredu a opäť sa takto posúvali. Hry, spev a tanec trvali do noci. Na druhý deň už od svitania začala veľkonočná oblievačka.
-sl-
Spracované podľa spomienok pani Alžbety Nemčíkovej.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
