Ïurkov: Posledná dovolenka z vojny
@ :: Historické foto ::
Jul 07 2008, 16:08 (UTC+0) | 
|
Ïurkov, okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza z čias, keď Ïurkov patril pod Horthyovské Maďarsko. Medzi obyvateľmi obce je aj mladý vojak (vpravo na kraji), ktorý bol do maďarskej armády povolaný v rámci základnej služby. Krátko po zložení vojenskej prísahy dostal dovolenku a prišiel domov aj s kamarátom (druhý muž vo vojenskej uniforme), ktorý mal fotoaparát. V tom čase mladý vojak ešte netušil, že je doma naposledy. Krátko po návrate bol odvolený na vojenský front a späť sa už nevrátil. Jeho rodičia ani nedostali oznámenie o úmrtí, nedozvedeli sa kde padol. Zistili len, že jeho jednotka údajne bojovala kdesi pri Done.
Nemecko-talianska arbitráž, ktorá previedla revíziu Trianonskej dohody o usporiadaní štátnych hraníc, dopadla pre Slovensko nepriaznivo. Oba štáty – ako Nemecko, tak i Taliansko – nastúpili na fašistický režim a v Maďarsku videli východného spojenca. Naopak, Československo vnímali ako krajinu, ktorú je možné obrať o Sudety, čo bol nemecký záujem a o juhoslovenské územia, čo bol záujem maďarský. Naviac, Československo chceli i rozbiť, čo sa im nakoniec aj podarilo vyhlásením Protektorátu Čechy a Morava, tiež samostatnej republiky Slovensko. V prípade, že by Slovensko odmietlo, bol Tisovi predstavený náhradný plán, ktorý bol ešte horší. Slovenské územie sa malo rozdeliť medzi Poľsko a Maďarsko a slovenský národ by prestal byť štátotvorný.
Odovzdaním južných území Maďarsku, kam patril aj Ïurkov, prišlo Slovensko o 10 565 štvorcových kilometrov, kde žilo 852 332 obyvateľov. Týmto sa územné požiadavky neskončili. K revízii hraníc sa hlásilo i Poľsko, ktorému nakoniec pripadlo 226 štvorcových kilometrov na Spiši, Kysuciach a Orave aj s 4 280 obyvateľmi. Mladí muži, žijúci na týchto územiach, už potom museli rukovať do armád nových štátov, ktorým patrili ich obce.
-sl-
Spracované podľa spomienok pani Alžbety Valíkovej a knihy Vladimír Segeš: Slovensko – vojenská kronika.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
