Kalša: Združstevnenie
@ :: Historické foto ::
Sep 01 2008, 22:44 (UTC+0) | 
|
Kalša: Táto fotografia vznikla v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a zachytáva družstevníkov pri mláťačke v JRD Kalša. Ako v mnohých iných dedinách, aj tu bol vznik jednotného roľníckeho družstva sprevádzaný nátlakom od hrozieb, že deti súkromných roľníkov nebudú môcť študovať na školách až po konfiškáciu majetku i väznenie.
JRD prvého typu v obci založili v roku 1952. Jeho zakladateľmi sa však stali maloroľníci, teda ľudia, ktorí by z hospodárenia na vlastných pozemkoch beztak nevyžili. K zakladajúcim členom sa pridali aj bezzemkovia. Hospodáriť však mali na čom. Získali pôdu, ktorú cirkvi odňal štát, tiež urbárske pozemky. Potom do družstva vstúpili aj roľníci, ktorých polia boli väčšie, čím majetok JRD ešte narástol. Už nasledujúci rok však veľa členov družstvo opustilo, no i tak tu začali stavať ošipáreň pre dvesto ošípaných a sýpku v objeme pätnásť vagónov.
Súkromní roľníci boli zaťažovaní povinným odvodom kontingentov, takže museli štátu odvádzať určený objem úrody i hospodárskych zvierat. Kontingenty sa pritom určovali vždy na rok dopredu a museli ich plniť bez ohľadu na to, čo bol rok úrodný alebo nie. Práve neplnenie kontingentov spôsobilo, že viacerí súkromní roľníci boli sankcionovaní, dokonca aj väznení. Napríklad na každú domácu zakáľačku museli mať úradom vystavený zakáľací list. Kto zabil svoje prasa bez povolenia, hrozilo mu až väzenie. Tlak začal byť neznesiteľný a v roku 1957 nakoniec do družstva vstupovali aj jeho najväčší odporcovia.
Družstvu sa spočiatku hospodársky nedarilo. Výplaty boli nízke, často meškali, alebo sa jednoducho nahrádzali naturáliami, takže zamestnanci namiesto peňazí dostali zrno či seno. Situácia sa však postupne zlepšovala až v roku 1973 JRD Kalša získalo 4. miesto v celkovej produkcii v okrese a v súťaži agroobvodov boli dokonca na 1. mieste v hektárových výnosoch. Na hektári pšenice dokázali vypestovať až 4 350 kilogramov zrna. Začalo obdobie prosperity. Ako to však bolo vo viacerých obciach, aj tu dobre fungujúce a prosperujúce družstvo nakoniec pričlenili k štátnym majetkom, čím družstevníci stratili nad jeho riadením kontrolu.
Slavomír Szabó
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
