Slanec: Potravné družstvo
@ :: Historické foto ::
Sep 11 2008, 22:25 (UTC+0) | 
|
Slanec: Táto historická fotografia pochádza zo štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva školopovinné deti pred predajňou potravného družstva. V danom čase boli potravné družstvá v mnohých slovenských obciach, ale v Slanci vzniklo už v 19. storočí, presne v roku 1898. Išlo o určitú obranu domáceho obyvateľstva pred vysokými úžerníckymi cenami obchodníkov, ale aj – povedané dnešnou terminológiou – skrátenie obchodného reťazca, ktorý zvyšuje ceny.
K vzniku potravného družstva v Slanci sa viaže príbeh, podľa ktorého si mal gróf Štefan Forgáč (Forgách) vypočuť ponosy Slančanov na vysoké ceny potravín. Rozhodol sa, že im pomôže a založil s nimi družstvo spoločne. Z hľadiska potrieb počiatočného vkladu to malo vplyv na kvalitnejší štart.
V čom spočívali výhody? Dobre to vyjadril svojim článkom už v roku 1868 Mikuláš Ferjenčík z Revúcej: „...aby potravný spolok predával členom i nečlenom za jednu cenu a na konci polroka vracal členom naspäť istú čiastku kúpnej ceny, aby kto viac kupuje, viac osohu dostával a tak chuť mali členovia inde nenakupovať, len v spolku.“
Inými slovami – dedinčania, ktorí boli členmi družstva, dokázali kontrolovať vstupné i výstupné ceny a zamedziť vysokému predražovaniu, čím aj sami z družstva nakupovali lacnejšie ako v iných obchodoch. Obyvatelia obce mali možnosť dodávať produkty pestovania i chovu do potravného družstva, čím si dokázali zabezpečiť odbyt priamo v obci. Potravné družstvo mohlo nadprodukciu, ktorá by nenašla odbyt ani v dedine, predať alebo vymeniť s obchodníkmi za iný tovar, ktorí potom dodali do obchodu vo výhodnejších cenách ako inde. Pokiaľ potravné družstvo prosperovalo a z minimálnej marže dokázalo pokryť nielen vlastnú réžiu, ale tiež vytvoriť zisk, ten sa potom delil v pomeroch vstupného vkladu medzi jeho zakladateľov, alebo sa použil na rozšírenie, zveľadenie samotného družstva. Z určitého pohľadu môžeme hovoriť, že potravné družstvá v obciach viac-menej pôsobili ako sociálne orientované podniky, ktorých úlohou nebolo zabezpečiť vlastné a čo najvyššie zisky, ale lepší život pre miestnych obyvateľov – zároveň vlastných zákazníkov. Ich fungovanie bolo v rôznych obciach rozdielne, ale v Slanci sa darilo a družstvo pomohlo celej dedine.
Slavomír Szabó
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne poskytol Mgr. František Petro a pani Alžbeta Vargová.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
