Slanec: Zber čerešní
@ :: Historické foto ::
Sep 28 2008, 16:57 (UTC+0) | 
|
Slanec: Táto fotografia pochádza pravdepodobne z roku 1939. Vidíme na nej rodinu na zbere čerešní. Okrem čiastočne naplneného košíka to poznať aj podľa plátenných vreciek, ktoré majú muži prevesené na boku a používali sa práve pri oberaní na stromoch. Zber každého ovocia bol určitý rituál, ktorého sa zúčastňovala celá rodina naraz. Pokiaľ mali veľa stromov, brali si na výpomoc susedov z chudobnejších rodín. Zatiaľ čo napríklad pri kosení lúk alebo obilia sa vyplácalo senom a zrnom, za zber ovocia sa zvyklo platiť peniazmi.
Vysoká úroda čerešní znamenala pre rodiny príjem. Toto ovocie chodili vykupovať Židia a zásobovali ním svoje obchody v mestách. Aj z toho dôvodu nemali Slančania nasadené stromy len v záhrade, ale čerešne rástli aj na okrajoch polí a pastvísk. Občas sa stávalo, že rodiny ponúkli židovským obchodníkom za dohodnutú čiastku na zber celé stromy, ktoré oberali Židmi najatí zberači. Rodiny okrem okamžitej konzumácie robievali z čerešní aj kompóty a tie potom predávali na trhoch. Samozrejme, v zime mali hotové kompóty vyššiu cenu.
V Slanci sa okrem čerešní pestovali aj jablká, hrušky, slivky, orechy a moruše, tuto zvané stromové jahody. Niektoré rodiny z úrody pálili pálenku, niektoré si to dávali robiť do páleníc. Za I. ČSR však bolo domáce pálenie zakázané a preto tento zvyk ubúdal. Opätovne sa rozšíril až po príchode Červenej armády na konci II. svetovej vojny, keď vojaci nanovo učili páliť „lavórovicu“ hádam v každej rodine. Po ich odchode však bolo domáce pálenie znovu zakázané – napriek tomu ešte dlhé roky dosť rozšírené.
Všeobecne rozšírený názor, žeby výroba destilátov dorazila na slovenský vidiek až s príchodom ruských vojakov, majiteľka tejto fotografie teda popiera. Sama sa narodila v roku 1926 a spomína si, že ešte ako dieťa našla destilačný prístroj doma na pôjde. Keď sa pýtala, na čo to je, rodičia jej povedali, že v tom si pálil pálenku ešte jej pradedo.
-sl-
Spracované podľa spomienok pani Alžbety Vargovej.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
