Slanec: Kroje v štyridsiatych rokoch
@ :: Historické foto ::
Sep 30 2008, 09:32 (UTC+0) | 
* 
|
Slanec: Tieto historické fotografie pochádzajú z roku 1940 a zachytávajú mladú ženu vo vtedajšom slávnostnom oblečení. I keď dievčatá zvykli nosievať rôznofarebné sukne, v nedeľu a vo sviatok si obliekali biele. Boli z jemnejšieho plátna, ktoré si už zvyčajne kupovali. V Slanci sukňu nazývali „sokňa“, obyvatelia slovenskej národnosti zasa „kabaty“. K bielej blúzke s rozšírenými krátkymi rukávmi, známymi ako „oplecko“, sa nosievala žiarivo červená vesta. Túto volali „lajblik“.
Na lajbliku bola našitá biela šnúrka, ktorá tvorila rôzne vzory. Podľa nich bolo možné aj aspoň približne určiť, z ktorej dediny dievčina pochádza. (Klikni tu na vzor typický pre neďaleký Ïurkov.) Ozdobnú šnúrku v Slanci nazývali „jujtáš“ a prišívala sa šijacím strojom. Napriek tomu bolo umením vytvoriť pekný vzor, takže tejto úlohy sa zvyčajne zhostilo niekoľko najšikovnejších žien v dedine, ktoré našívali jujtáše na lajbliky všetkých dievčin. Konkrétne lajblik, ktorý vidíme na týchto fotografiách, vyšívala pani Alžbeta Peková. Už v tom čase boli šijacie stroje v Slanci bežne rozšírené, majiteľka fotografií si spomína, že ich mal značku PFAFF. K celkovému kroju patril veniec a partou (stuhou), pričom veniec bol zdobený lesklými flitrami. Pokiaľ sa však išlo do kostola, ozdobný veniec dievčatá nechávali doma. Vence a červené lajbliky nosili zásadne iba slobodné ženy, vydatým sa už takto parádiť neprislúchalo.
Slávnostný odev doplňovali v zime čižmy a v lete poltopánky zo semišu, u bohatších z kože. Ich nákup nerobil tunajším obyvateľom problém, pretože sa dali zohnať aj na miestnych trhoch, ktoré sa pravidelne konali na mieste dnešného cintorína. Pritom na jar a na jeseň tu robili veľké trhy, na ktoré si obchodníci prinášali aj šiator veľký skoro ako cirkusové šapito. V ňom si potom porozkladali na stoly svoj tovar a kúpiť sa tu dalo vraj všetko, čo dedinský človek k svojmu životu potreboval.
Slavomír Szabó
V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Alžbeta Vargová.
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
