login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: Gazda

@ :: Historické foto ::     Oct 16 2008, 21:26 (UTC+0)

-


Kalša - okres Košice-okolie: Tieto fotografie pochádzajú z roku 1950 a vidíme na nich jedného z najznámejších miestnych gazdov, avšak v čase, keď už poľnohospodári na svoju šikovnosť doplácali odvádzaním kontingentov v prospech štátu. Po nástupe totalitného režimu v roku 1948 vláda pritvrdila na „kulakov“ tak, že prostredníctvom svojich regionálnych poľnohospodárskych pracovníkov vykonávala súpis ich polí a zvierat. Potom každý dostal prípis, koľko ton akého obilia a koľko mäsa má odovzdať v prospech republiky.

Na prvej fotografii vidíme muža, ako zabíja sliepku. „Kuroch šme mali das tricec, rubali šme im hlavy a kury žedli,“ spomína majiteľka fotografie. Okrem toho chovali šesť kráv, dva voly a mladé jalovičky i býčkov. Tiež päť kôz, ale je zaujímavé, že „mľeko z kozoch šme davali žrec šviňom“ . Teda kozie mlieko sa tu neprijímalo ako plnohodnotné, ale vhodné iba na kàmenie ošípaných. Keď vláda vyrubila kontingenty, rodina chovala štrnásť ošípaných a dostala za povinnosť odvádzať štátu päťsto kilogramov bravčoviny ročne. Neskôr sa situácia ešte viac komplikovala a na chov i na zabíjačku bolo potrebné z úradu získať povolenie.

Zaujímavo znie informácia, ako sa gazdovia v tejto situácii vynašli. Začali vo veľkom chovať husi, na ktoré žiadne povolenie nebolo potrebné, ba neodvádzali sa z nich ani kontingenty. Aby boli husi dostatočne tučné, kàmili ich ručne namáčanou kukuricou. Hus chytili medzi kolená, zdvihli jej hlavu až mala narovnaný krk a pchali do nej prstami kukuričným zrnom, kým nebola plná až po zobák. Taká hus potom ani nevládala poriadne chodiť, len sa nejako dostala k žľabu s vodou, celý deň pila a pri trávení odpočívala. Majiteľka fotky spomína, že doma vždy mali okrem mäsa aspoň jedno vedro husacej masti.

Keď v roku 1952 v Kalši založili JRD, rodina doň vstúpila dobrovoľne, „bo co še dalo robic...“ Zakladatelia družstva však ocenili ich prístup. Za predsedu si zvolili syna odfoteného gazdu, ktorý bol známy svojim poľnohospodárskym majstrovstvom. Vo funkcii zotrval osem rokov.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová .



***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 4221