Nižná Myšľa: Svadobná fotografia
@ :: Historické foto ::
Nov 25 2008, 19:44 (UTC+0) | 
|
Nižná Mysľa - okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza niekedy z rokov 1935 až 1937 a zachytáva svadobný pár z Nižnej Myšle. Svadby patrili vždy medzi najvýznamnejšie udalosti v živote obce a mali svoje presné rituály. Po odpytovaní sa svadobčania vydávali na spoločný pochod do kostola, pričom im k tomu hrala cigánska muzika. Nižná Myšľa bola vždy veľká dedina a pokiaľ sa brali mladí zo vzdialenejšieho konca, išlo sa na rebrinákoch ťahaných koňmi, pričom vozy boli ozdobené farebnými stužkami. Tento sprievod mal niekoľko zastávok, pretože mu dedinčania robili prekážky, cez ktoré ho pustili, až keď ich ženích s mladuchou vyplatili koláčmi. Pokiaľ sprievod zastavili parobkovia, ženích musel „vykúpiť nevestu“ za fľašu pálenky.
Keď mladomanželia prechádzali v kostole okolo oltára, nevesta mala za úlohu šliapnuť ženíchovi na nohu, aby jej bol verným a dobrým mužom; v tom čase povedané, aby bol v manželstve pod papučou.
Svadby sa popoludní konali zvyčajne v dome nevesty, pričom z priestorových dôvodov boli svadobčania rozdelení na dve skupiny. Zatiaľ čo jedna sedela v dome, hodovala a spievala, druhá skupina tancovala na dvore. Počas svadby sa takto niekoľkokrát vystriedali.
Rozdeľovanie jedla malo tiež svoje pravidlá. Najskôr sa podávalo mladomanželom, ich najbližšej rodine a najvýznamnejším hosťom. Potom sa išli najesť chlapi, po nich ženy a deti, cigánska muzika nakoniec.
Večer sa všetci svadobčania presunuli do ženíchovho domu, kde sa podávala večera. Ešte pred týmto odchodom však muž, ktorý mal funkciu ceremoniála, resp. starostu svadby, odobral nevestu od rodičov. Týmto odlúčením od nich odišla z domu. Vtedy so sebou brala aj svoje veno, do ktorého patrili najmä periny a ošatenie. Na čele sprievodu niesli svadobčania ozdobený máj a spievali žartovné piesne.
O polnoci v prítomnosti starostu svadby, svažky, svadobných rodičov a krstných rodičov sňali neveste veniec z hlavy. Starosta svadby zatiaľ kládol družbovi hádanky, ak družba uhádol, mal právo si zatancovať družbovský tanec.
Mladoženích mal za úlohu spoznať svoju nevestu aj keď je už bez venca. Najskôr mu priviedli muža oblečeného v ženských šatách a pýtali sa ho, či je to jeho žena. Potom mu núkali niekoho iného, zvyčajne až na tretí raz mu priviedli jeho manželku. Takto začal redový tanec, pričom v Nižnej Myšli sa tancoval na pieseň „Naša mlada jak sosna“. Za redovým tancom nastal čas na začepčenie nevesty, tzv. čepenky. Neveste dali ženy na hlavu čepiec, pričom spievali piesne, ktoré neboli určené detským ušiam. Od tej chvíle sa už nesmela na verejnosti ukazovať s odkrytou hlavou. Na záver sa ešte zvykla podávať plnená kapusta a svadba skončila.
Slavomír Szabó
Použitá literatúra: L. Olexa, A. Tynus, J. Dulovič: Nižná Myšľa 1270 - 2000
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
