Malá Ida, Šemša: Ženský odev na sviatky a všedný deň
@ :: Historické foto ::
Jul 10 2005, 19:43 (UTC+0) | English version / Anglická verzia
V minulosti všeobecne platilo, a v podstate čiastočne platí aj do dnes, že ženy z vidieka delili šaty na tri kategórie: domáce oblečenie, oblečenie do mesta, oblečenie do kostola a na veľké sviatky. Medzi veľké sviatky sa rátali hlavne Veľká noc, Vianoce a svadby.
Fotografia č. 1 pochádza o obce Malá Ida z 30-tych rokov 20. storočia. Je to svadobná fotografia. Nevesta má na sebe slávnostný kroj. Na rozdiel od blízkych obcí ako Myslava, alebo Nižný Klátov, kroj Malej Idy nemal žiadne výšivky. Bol tkaný doma na tkáčskom stroji, ale jeho ozdoby tvorili čipkované krajky, ktoré taktiež vyrábali ženy doma.
Fotografia č. 2 taktiež pochádza z Malej Idy, časovo zo 40-tych rokov 20. storočia. I keď je značne nekvalitná, uverejnili sme ju, pretože dobre zobrazuje vtedajšie „módne prvky“ dedinského oblečenia. Ide o šaty do mesta. V tých časoch mali dedinčanky rady, ak sukne boli čo najširšie. Teda ak sa nimi čo najviac zvýrazňovala šírka bedier ako znak ženskosti. Bežne sa nosili dve až tri sukne na sebe. Išlo o sukne spodné a jednu vrchnú sukňu. Niektoré „parádnice“ nosili aj päť sukní, a to pravdepodobne aj v prípade tejto fotografie. Odfotená je slobodná žena, čo poznáme podľa toho, že nenosila čepiec.
Fotografia č. 3 pochádza z obce Šemša. Vznikla v 50-tych rokoch 20. storočia a je na nej dievča v deň svojho vydaja. Ide teda opäť o svadobnú fotografiu, tentoraz iba nevesty. Rovnako ako v Malej Ide, ani v Šemši sa nenosili vyšívané kroje. Nie je to žiadna zvláštnosť, napríklad v neďalekej obci Zlatá Idka sa kroje nenosili vôbec. Tieto veci úzko súvisia s históriou vzniku obcí. Zlatá Idka totiž vznikla ako banícka obec, ktorej kultúru už azda od jej počiatkov určovali vyslaní mešťania z Uhorska. Zlatoidančania nosili na slávnosti banícke uniformy a šaty rovnaké, ako sa nosili v Košiciach.
Fotografia č. 4 pochádza z Malej Idy, je to opäť svadobná fotografia z roku 1952. V tom čase boli už pri moci komunisti aj so všetkými svojimi móresmi. Aj preto je ženích vo vojenskej uniforme. Na vlastnú svadbu sa dostal domov na opušťák, rukoval v októbri 1951. Na svadbu nedostal výnimku, teda sa nesmel ženiť v civile. Jeho manželka – nevesta, má na sebe svoj najslávnostnejší odev.
Fotografia č. 5 pochádza z Malej Idy a vznikla v 40-tych rokoch 20. storočia. Svojou existenciou je dosť raritná. Bývalo totiž zvykom, že keď sa dedinčania išli fotografovať, bola to nejaká slávnostná príležitosť a obliekli si zvyčajne najnovšie šaty. Tu vidíme kategóriu ženského oblečenia charakterizovanú ako domáci odev. Teda žiadne široké sukne a krajkované blúzky. Žena, ktorá je na nej zachytená, spomína, že ju fotili, keď doma varili lekvár. Akurát si kvôli fotke iba obula topánky. V začiatku 40-tych rokov, podľa spomienok obyvateliek Malej Idy, ešte bývalo dosť bežné, že sa topánky nosili len na úrad, do Košíc a do kostola. Dokonca aj do Košíc chodievali bosé a obúvali sa až tesne pred vstupom do mesta.
Fotografie č. 6 a 7 pochádzajú z 50-tych rokov 20. storočia. Zobrazujú dievčatá a ženy z Malej Idy chystajúce sa na 1. sväté prijímanie. Dievčatá pripravené na tento slávnostný náboženský akt svojim odevom kopírovali odev, aký zvyčajne nosili nevesty na svaby.
- sl -
|
|
