Slovenské Nové Mesto: Na rieke Roňava
@ :: Historické foto ::
Apr 01 2009, 09:38 (UTC+0) |
| Slovenské Nové Mesto, okres Trebišov: Prirodzenou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom v oblasti Tokaja je rieka Roňava. Práve tá rozdelila aj mesto Sátoraljaújhely, respektíve odčlenila jeho predmestie, z ktorého vzniklo Slovenské Nové Mesto. Roňava pramení v Slanských vrchoch a dåžka jej toku je 51 kilometrov. Hranicu tvorí na 13,5 kilometrovom úseku. Ako vidíme na tejto fotografii, ktorá vznikla už v čase vybudovania hraníc, spočiatku rozdelenie jedného mesta na dve časti samostatných štátov tunajší obyvatelia nebrali celkom vážne. Fotka bola urobená na maďarskej strane a ľudia prechádzajúci brodom mieria do Československa. Pritom strážený hraničný priechod sa nachádza celkom blízko na moste, ktorý je tu tiež dobre viditeľný. Aj v časoch I. Československej republiky mali miestni obyvatelia v hraničnom pásme do 15 kilometrov možnosť prechádzať oficiálne hranicou. Táto forma malého cezhraničného styku vznikla na základe praktických potrieb. Mnohí obyvatelia mali svoje polia či pasienky už v druhom štáte. V tom čase však na nich mohli stále hospodáriť. ¼udia, ktorí prichádzali z väčšej diaľky, jednoducho prešli hranicu brodom. Samozrejme, pokiaľ neboli dochytení. Československá republika vznikla 28. októbra 1918 ako jeden z nových štátnych útvarov prerozdelenia Európy po I. svetovej vojne. Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie znamenal novú historickú epochu aj pre Maďarov, ktorí týmto krokom prestali byť závislí od politických rozhodnutí Viedne. Napriek tomu do posledných chvíľ v Uhorsku silnela snaha, aby sa Slováci nespájali s Čechmi, ale ostali pod vedením Budapešti. Čiastočne im nahrávala stratégia Slovákov, pretože martinské vedenie slovenskej politiky si vyžiadalo dlhší čas na štúdium Deklarácie o československej samostatnosti, ktorú 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Tomáš G. Masaryk. Jedným z dôvodov odkladania súhlasného stanoviska bola i skutočnosť, že sa k vydaniu deklarácie nevyjadril Milan R. Štefánik, ktorý v danom čase nebol v USA. Preto aj maďarský ministerský predseda Wekerle na zasadnutí parlamentu v Budapešti ešte 22. októbra 1918 vyhlasoval, že súhlas Slovenska so vznikom Československa je stále neistý, teda Maďari nestratili šancu zachovať tento národ pod svojou správou. V tom čase už Maďari organizovali v jednotlivých prihraničných slovenských krajoch samozvané vyhlásenia za integritu Uhorska. K vyhláseniu samostatného Československa nakoniec dopomohla nóta posledného rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho. Tú vydal 27. októbra a jej znenie silne pobúrilo nielen českých a slovenských politikov, ale aj radových obyvateľov. V podvečer 28. októbra pražský Národný výbor (slúžiaci ako orgán prípravy vzniku nového štátu) vydal manifestačné vyhlásenie o vzniku československého štátu. Medzi čelnými predstaviteľmi tohto činu mali Slováci zastúpenie prostredníctvom Vavra Šrobára. -sl- Spracované podľa spomienok miestnych obyvateľov a kníh Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta, Kronika Slovenska 2. *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|