Hrhov: Hrhovský vodopád
@ :: Roznava - Okolie ::
Dec 18 2009, 06:18 (UTC+0) | Hrhov, okres Rožňava: Najvyšší vodopád v Národnom parku Slovenský kras sa nachádza v obci Hrhov priamo medzi domami. Táto atrakcia, za ktorou sa nemusíte štverať do kopcov na planiny, poskytuje jedinečný pohľad na dielo, ktoré nebolo stvorené prírodou, ale človekom. Vodopád preteká travertínovým skalným odkryvom, kde v minulosti ťažili miestni obyvatelia kameň na stavbu domov. Nazývali ho hrhovská tufa. Typ obzvlášť mäkkého a silne pórovitého vápenca je dostatočne mäkký na to, aby ho v prípade potreby dokázali do potrebného tvaru orezať pílkou. Podľa spomienok miestnych obyvateľov pritom našli veľké množstvo fosílií, najmä odtlačkov listov. Pri troche šťastia ich tu nájdete aj dnes. Priamo pri vodopáde sa totiž nachádza pekný geologický odkryv. V obci si na viacerých domoch i kamenných plotoch môžete všimnúť, že je zapracovaný do stavieb.
Vodopád ako aj celý potok je napájaný v blízkeho prameňa, ktorý sa nachádza hneď nad dedinou na jej severnej strane pod južnými svahmi Horného vrchu. V starších turistických sprievodcoch je označovaný ako Hrhovská vyvieračka, dnes sa skôr používa pôvodný názov Féj, čiže Hlava. Tento vodný zdroj patrí k najbohatším v Slovenskom krase, jeho priemerná výdatnosť je 270 litrov za sekundu. V blízkosti sa nachádzajú travertínové kopy, ktorých vek sa určuje na vyše päťtisíc rokov. V tejto oblasti sa rovnako našli viaceré skameneliny, tiež pozostatky bukovohorskej kultúry, ktorej obyvatelia žili približne 5 000 až 4 700 rokov (podľa staršieho datovania) alebo 4 300 až 3 900 rokov (podľa novších výskumov) pred našim letopočtom.
Výška vodopádu je 14 metrov, v strede obce ho ľahko nájdete už podľa charakteristického zvuku, vedú k nemu aj smerové tabule. Potok, na ktorom sa vodopád nachádza, mal v minulosti praktické využitie. Kedysi stáli v Hrhove až tri mlyny, dodnes sa zachoval jeden, ktorý je momentálne (2009) v rekonštrukcii.
GPS: N: 48°36.437' E 020°44.927'
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
