Rieka Bodva
@ :: Okolie ::
Jan 05 2010, 21:24 (UTC+0) | Rieka Bodva pramení na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenského rudohoria - časti Volovské vrchy, presnejšie v podcelku Pipitka na severovýchodnom svahu vrchu Osadník. Prameň sa nachádza v nadmorskej výške 890 metrov, odtiaľ vzniká tok s celkovou dåžkou 110 kilometrov, pričom na území Slovenska je to 45 kilometrov. Bodva sa v Maďarsku vlieva do rieky Slaná. Najvýznamnejšími slovenskými prítokmi Bodvy sú rieky Ida a Turňa. Rozloha povodia, z ktorého priberá prítoky, má na Slovensku rozlohu 876 štvorcových kilometrov. Štátnou hranicou prechádza pri obci Hosťovce
Z hospodárskeho hľadiska má rieka význam najmä v hornej časti toku pri meste Medzev, kde sa časť jej prúdu odchytáva a po úprave využíva ako pitná voda pre zásobovanie Košíc. V minulosti bola Bodva pri Medzeve využívaná aj na poháňanie hámrov pre známych medzevských kováčov.
K zaujímavostiam rieky patrí skutočnosť, že v dåžke svojho roku priberá vodu aj zo spodných prameňov, ktoré sú pod jej dnom. Na iných miestach s krasovým podložím sa voda pod jej dnom zasa stráca a podzemnými priestormi napája iné pramene. Najznámejší z nich je pri Drienovci, ktorý z Bodvy cez podzemie priberá tretinu až polovicu svojej vody. Dôkazom pre uvedené tvrdenia je skutočnosť, že na úseku Hatín - tesne pred vstupom do Moldavy - tok stráca na svojom objeme a vitalite, avšak pri obci Peder narastá, i keď v danom úseku nie sú žiadne prítoky. Presakovanie vody z koryta do podzemia je také veľké, že na úseku Hatín – Moldava rieka v lete často vysychá.
Bodva tečie v tesnej blízkosti alebo priamo preteká cez Štós (prameň v katastri), Medzev, Jasov, Moldava nad Bodvou, Budulov, Peder, Žarnov, Turňa nad Bodvou, Turnianska Nová Ves a Hosťovce.
Slavomír Szabó
Informačné zdroje: Materiály ARR Moldava a Geografického ústavu SAV
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
