Moldava nad Bodvou
@ :: Okolie ::
Jan 14 2010, 13:31 (UTC+0) | Poloha
Mesto Moldava nad Bodvou sa nachádza pri rýchlostnej komunikácii (E 571, E 58) asi 30 km od krajského mesta Košice. Ide o západný okraj Košickej kotliny s tokom rieky Bodva v okrese Košice-okolie. Nadmorská výška v strede mesta je 216 metrov, v chotári s rozlohou 1976 hektárov sa nadmorská výška pohybuje od 180 do 290 metrov. Moldava nad Bodvou patrí medzi štartovné body do Národného parku Slovenský kras.
História mesta
Prvú písomnú zmienku o Moldave nad Bodvou poznáme z roku 1255, keď to bola osada patriaca ku kráľovskému panstvu Turňa a žili v nej prevažne furmani. V roku 1282 Moldavu navštívil kráľ Ladislav IV. Kumánsky, ktorý tu vystavil menovaciu listinu pre svojho nového kráľovského sokoliara Leonarda z Moldavy. Podľa záznamu z roku 1317 to už bola obec, ktorá mala svojho richtára. V roku 1332 bola odtiaľ odvedená daň 96 grošov, v roku 1345 Moldava dostala od panovníka privilégiá a stala sa kráľovským mestom.
Podľa záznamu z roku 1393 tu už bolo rozľahlé trhovisko, kde sa obchodovalo predovšetkým s vínom na trase smerujúcej do Poľska a Litvy. Obchod rozvoju istotne pomáhal. V roku 1427 bola totiž Moldava zdanená od 180 port. V tom čase sa nespočítavali obyvatelia, ale porty. Porta bola veľká brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou mohol prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V jednej takejto usadlosti žilo s gazdom a jeho rodinou aj služobníctvo. Ak počítame na jednu takúto usadlosť aspoň sedem ľudí, tak v roku 1427 žilo v Moldave minimálne 1260 obyvateľov. Na tie časy to už bolo naozaj ľudnaté mesto.
Pohnuté časy pre Moldavčanov nastali v 15. storočí. Mocenský zápas o uhorský trón medzi Vladislavom I. Jagelovským (vojensky zastúpeným Jánom Huňadym) a Ladislavom V. Pohrobkom (vojensky zastúpeným Jánom Jiskrom) vytvoril azda najkrutejšiu kapitolu v dejinách mesta. Po bitke pri Drienovci (1446) Jiskrove vojská obsadili mesto a vystavali jeho silnejšie opevnenie. Porazené Huňadyho vojsko sa relatívne dlho spamätávalo a na Moldavu zaútočilo až na prelome októbra a novembra 1449. Keď Ján Huňady mesto dobil, vykonal skutok, ktorý svojou krutosťou zatriasol aj stredovekom. Každému obrancovi Moldavy nechal odrezať nos, vypichnúť jedno oko a odťať obe ruky.
Podľa dobových záznamov v roku 1458 už existovala v Moldave škola. Zároveň sa tu rozvíjali remeslá, ktoré tu mali čižmársky, kolesársky, krajčírsky, mäsiarsky, remenársky a zámočnícky cech. Obchod s vínom naďalej prekvital.
Počet obyvateľov v nasledujúcom storočí klesol, čo bol i dôsledok celoeurópskej pohromy v podobe expanzie Osmanskej ríše. V roku 1564 bola Moldava zdanená od 90 port, teda žilo tu približne 630 obyvateľov. Držiteľom mesta bol Andrej Bátory (András Báthory) z Moldavy, ktorý bol kalvínskej viery. Po vzore zemepána prešlo na kalvínsku vieru aj obyvateľstvo. Nie je to ojedinelý prípad, podobne tomu bolo aj v mnohých iných obciach a mestách. V čase pred začiatkom protireformácie sa k protestantom hlásilo až 80 percent obyvateľov súčasného územia Slovenska. Koncom 16. storočia Moldavu zasiahol požiar a takmer celá vyhorela. Prakticky ostal iba kostol. V roku 1629 udelil kráľ Ferdinand II. mestu ďalšie výsady.
Začiatok 18. storočia bol poznamenaný najmä vojnami medzi Františkom II. Rákocim a viedenským cisárskym dvorom. V roku 1711 musela Moldava pol roka živiť tritisíc cisárskych labancov (vojsko) a hneď nato prišla morová rana, ktorá spôsobila, že mnohé obce ostali celkom vyľudnené. Podľa záznamov z roku 1715 zo 180 moldavských domov bolo obývaných len 44.
Ïalší veľký požiar zasiahol mesto 28. augusta 1794. Následky na ľudských stratách a majetku boli zdrvujúce. Vo výpočte katastrof môžeme pokračovať aj povodňou, ktorá Moldavu zasiahla v roku 1813. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1828 zápis vykazuje, že tu žilo 2281 obyvateľov v 278 domoch. Ïalšie morové epidémie sa dostavili v rokoch 1831 a 1872.
Moldava ako mesto sa spojila so svetom železnicou v roku 1868 na trase do Košíc, v roku 1894 bola vystavaná trať do Medzeva. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou novovzniknutej Československej republiky. Zápis z roku 1920 vykazuje, že v meste žilo 2176 obyvateľov. Ako poľnohospodárskemu regiónu smerovanému najmä na vinohradníctvo sa tu však za I. ČSR veľmi nedarilo a bola to oblasť s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Aj z toho dôvodu tu rýchlo získali podporu komunisti, ktorí tu vyhrali parlamentné voľby v roku 1929, rovnako aj komunálne v roku 1931. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadla Moldava pod Horthyho Maďarsko. Deportácie Židov počas II. svetovej vojny mesto neobišli, približne 200 obyvateľov takto skončilo v koncentračných táboroch. Od 21. januára 1945 patrila Moldava opäť k Československu. V roku 1950 tu vzniklo JRD, ktoré sa začalo špecializovať na produkciu vína, v roku 1963 prešlo toto JRD pod štátne majetky.
Súčasnosť
Moldava nad Bodvou má dlhodobo vyše 10 tisíc obyvateľov (aktuálny stav k 14. 1. 2010 bol 10 209 obyvateľov). Turisti tu nájdu Múzeum vín, Moldavské múzeum, gotický kostol a niekoľko pamätníkov. Niekdajšia vinárska sláva de facto zanikla. Mesto prevádzkuje vlastné informačné centrum a aj z dôvodu vhodnosti okolia sa orientuje na cestovný ruch. Nachádza sa na trase Turnianskej vínnej cesty. V Moldave nad Bodvou nájdete ubytovacie kapacity v penziónoch Bodva, Orgován a Ferdinand.
Kontakt
Adresa: Infocentrum, Hlavná 58, 045 01 Moldava nad Bodvou
Telefón: 055 / 489 94 21
E-mail: info(at)moldava.sk
Domovské stránky mesta: www.moldava.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (Veda, 1977)
Peter Halász: Moldava nad Bodvou – kultúrne pamiatky
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska I (Fortuna Print&Adox, 1998)
Dušan Kováč a spol.: Kronika Slovenska II (Fortuna Print&Adox, 1999)
Autorský koletív: Kniha kráľov (Kleio, 1998)
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Moldavské múzeum – kováčska vyhňa
Moldava nad Bodvou: Pomník Benjamína Egrešiho
Gotický rímsko-katolícky kostol sv. Ducha
Pamätník Mártona Sepšiho Čombora
Vínna pivnica – Múzeum vín
Rieka Bodva
Moldavská jaskyňa
Staré príbehy
Tma a chlieb - povesť o Moldavskej jaskyni v čase tatárskych nájazdov – autor: Slavomír Szabó
Stratení v jaskyni - príbeh zo začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia o chlapcov, ktorí sa vydali po stopách jednej povesti – autor: Juraj Zaťovič
Historické fotografie
Odchod na vojenčinu
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
