Vlachovo: Kaštieľ Andrášiovcov
@ :: Roznava - Okolie ::
Jan 16 2011, 23:25 (UTC+0) | Vlachovo, okres Rožňava: Po ľavej strane od cesty pri vstupe do obce v smere od Rožňavy upúta pozornosť návštevníka jednopodlažný kaštieľ postavený v klasicistickom štýle. Je to niekdajšie rodinné sídlo rodu Andráši (Andrássy) a tu sa aj s najväčšou pravdepodobnosťou narodil známy gróf Július Andráši, ktorý sa zaslúžil o rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) a následne sa stal prvým ministerským predsedom Uhorska (1867-1871), neskôr do roku 1879 pôsobil ako uhorský minister zahraničných vecí. Žiaľ, nezachovala sa listina s presným miestom jeho narodenia, vie sa len, že bol pokrstený v Košiciach. Vyriešenie polemík ostáva na historikoch, avšak návštevou kaštieľa vstupujete na pôdu, kde má tento významný muž uhorských dejín svoje rodové korene, pretože tu v čase jeho narodenia žili jeho rodičia.
Kaštieľ sa nachádza na mieste, kde ešte pred jeho vznikom stála kúria. Známe sú zápisy z čias, keď Vlachovo od roku 1728 vlastnili Jozef Andráši a Žigmund Erdõdi, od roku 1773 obec patrila už len Karolovi Andrášimu. V tom čase sa tu zemepán s rodinou zdržiaval len občasne. Historická listina vo svojom opise konštatuje, že okrem kúrie, majera a domov pre sluhov tu mal postavenú aj mučiareň, ktorú využíval proti poddaným, čo sa protivili jeho rozkazom.
Pri majeri stál aj obecný dom, ktorý v roku 1816 obci bez vyplatenia odňal Karol III. Andráši. Práve tento obecný dom sa stal základom veľkej prestavby, z ktorej vznikol kaštieľ. Podzemné pivničné priestory kaštieľa nechal zariadiť ako väznicu, takže doslova býval rovno nad ňou. Praktiky Karola III. Andrášiho boli na to, že už sa písalo 19. storočie, naozaj neštandardné. Okrem obecného domu vzal z obce do svojho vlastníctva aj jatočnú stanicu, krčmu a mlyn. Vlachovčanom nariadil povinnosť, podľa ktorej museli v jeho železiarskych hámroch pracovať bez nároku na mzdu. Trúfol si dokonca siahnuť aj na majetok cirkvi, ktorej odňal pasienky a lúky. Tie dovtedy cirkev prenajímala a z prenájmu platila dedine učiteľa. Spory Vlachovčanom s prísnym grófom viedli k ich žiadosti o spravodlivosť, ktorú adresovali na cisársky dvor do Viedne a budínskemu palatínovi. Cisársky dvor dokonca vydal nariadenie na nápravu bezprávneho stavu, lenže v čase po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nemala Viedeň v takýchto sporoch dostatočnú moc a Andrášiovci cisárske nariadenia ignorovali.
Všetko vyriešilo až ukončenie I. svetovej vojny a vznik Československa. Andrášiovci opustili kaštieľ, ale ostal v ich majetku. Dokonca ho prenajímali českým delostrelcom, ktorí tu slúžili na vojenčine. V roku 1934 došlo k dohode medzi Andrášiovcami a Vlachovom, keď obec zakúpila kaštieľ do svojho vlastníctva, kam patrí dodnes.
Pred historickou budovou sa nachádza park, ktorým sa kedysi prechádzali šľachtici, za kaštieľom je zasa podzemná umelo vysekaná „jaskyňa“, ktorú tu nazývajú ¼adoveň. V podstate išlo o akúsi prirodzenú chladničku na mäso a iné potraviny. Do jaskyne muži v zime vozili na vozoch ľad, ktorý rúbali na rieke. V zadných priestoroch podzemných chodieb sa ľad neroztápal ani v lete a vydržal až do ďalšej zimy. Ideálne miesto na skladovanie potravín. ¼adoveň je v súčasnosti upravená s možnosťou vstupu a vedie k nej zo stredu obce žltá turistická značka. Vchod však už nevyzerá tak ako kedysi. Jeho pôvodný výzor je stvárnený na jednom z obrazov vo vnútri kaštieľa. V minulosti pred vchodom do ¼adovne stáli štyri sochy sfíng – okrídlených levov a nad vchodom sa nachádzala špicatá vežička, azda miesto pre strážcu. Celkové stvárnenie bolo výsledkom romantizujúceho vplyvu umeleckého štýlu empír.
Súčasnosť
Kaštieľ je v súčasnosti rozdelený do niekoľkých častí. V jednej sa nachádza divadelná a spoločenská miestnosť s pódiom, kde sa konajú kultúrne udalosti obce. Ïalej tu nájdete „andrášiovskú jedáleň“ v historickom štýle a obecné vlachovské múzeum.
Kaštieľ je možné navštíviť po dohode s vedením obce.
Kontakt: tel. (+421) 058 / 788 32 72, fax: (+421) 058 / 788 32 71, obec@vlachovo.eu, www.vlachovo.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
