Jasov: Sekvojovec mamutí
@ :: Okolie ::
Mar 09 2011, 20:32 (UTC+0) | 
|
Jasov, okres Košice-okolie: Pokiaľ by vám niekto položil otázku, aký je najväčší a najdlhšie žijúci druh organizmu na svete, mali by ste správne odpovedať, že je to sekvojovec mamutí. Na ďalšiu prípadnú otázku, kde ho vo svete dokážeme nájsť, môžete pokojne tvrdiť, že aj v Košickom samosprávnom kraji. Odpoviete správne. V kraji ich je niekoľko, ale najukážkovejší jedinec rastie pred kláštorom premonštrátov v Jasove.
Je to v podstate mladík
Sekvojovec v Jasove vysoko prečnieva nad strechy kláštorného komplexu a pritom ide o mladý stromček, teda ak ho aspoň porovnáme s jeho druhovými kolegami v Yosemitskom národnom parku v USA. Ten jasovský má totiž iba približne 200 rokov, ale sekvojovcu mamutiemu rekord v dlhovekosti prináleží práve z toho titulu, že sa dožíva neuveriteľných 4 000 rokov! V jednom prípade spomínaného amerického národného parku sa dokonca odhaduje vek na 5 000 rokov.
Aký dorastie?
Názory botanikov sa rozchádzajú. Je pravdou, že naše klimatické pomery sú iné ako v Kalifornii. Výška sa nedá presne určiť už aj vzhľadom na skutočnosť, že neexistujú štyritisíc rokov staré záznamy z pozorovaní indexu rastu jednotlivých vývinových fáz tohto druhu. Na území súčasného Slovenska sa stal sekvojovec mamutí populárny v 18. a 19. storočí, keď vznikla móda zakladania veľkých okrasných parkov pri kaštieľoch a kláštoroch. Staršie jedince u nás nenájdete. Najnižší odhad botanikov predpokladá, že sekvojovec v našich končinách dorastie do výšky 30 metrov, avšak v Kalifornii najvyššie kúsky dosiahli až 150 metrov. Žiaľ, práve tieto v časoch, keď ochrana prírody bol pojem budúcnosti, padli za obeť drevorubačom. V súčasnosti má najvyšší strom 95 metrov. Stačí počkať nejaké to tisícročie a uvidíme, ako sa im bude dariť u nás.
Ïalšie zaujímavosti
Okrem vzrastu dokáže sekvojovec mamutí upútať aj svojou atypickou farebnosťou. Hrubá a vláknitá kôra má červeno-hnedú farbu, ihličie zasa modro-zelenú. Mohutný kmeň sa v dolnej časti vekom poriadne rozširuje. Najväčší doposiaľ zaznamenaný priemer sekvojovca je 15 metrov, čo po obvode činí 46 metrov! Starý jedinec svojimi koreňmi prerastá plochu väčšiu ako futbalové ihrisko. Pred vznikom chráneného parku v Kalifornii miestni obyvatelia radi využívali tieto stromy na rôzne atypické účely. Do ich širokých kmeňov vysekávali priestory, ktoré slúžili napr. ako skrýše pred dažďom, či dokonca tak urobili aj kaviareň. Najextrémnejším sa stala stavba tunelu cez kmeň, ktorým previedli dvojprúdovú cestu pre autá bez toho, aby to strom výrazne poškodilo.
Sekvojovec mamutí a Jasov
Kláštor v Jasove prechádzal viacerými prestavbami. Príchod premonštrátov sa tu datuje od konca 12. storočia a vtedy išlo pravdepodobne o drevenú stavbu. V 15. storočí bol kláštor kamenný, obohnaný múrom a slúžil ako pevnosť. I tak ho vojská Jána Jiskru viackrát dobyli a vypálili. V súčasnosti má neskorobarokový charakter, čo je výsledkom jeho prestavby i dostavby zo štyridsiatych rokov 18. storočia. V tom čase tu vznikol aj veľký park, ktorý sa nachádza za kláštorom a doposiaľ si z hľadiska záhradno-parkovej architektúry ponechal svoj barokový charakter. Môžeme predpokladať, že v rovnakom období, prípadne tesne po ňom, tu bol vysadený sekvojovec mamutí, nakoniec – ide o časy, kedy sa stal veľmi populárnou exotickou drevinou.
Kde ešte v kraji
Sekvojovec mamutí nájdete aj v obci Slanec na ploche, ktorá bola kedysi ozdobným parkom okolo niekdajšieho kaštieľa grófa Štefana Forgáča.
Ïalší známy sekvojovec rastie v niekdajšom parku kaštieľa grófa Semseyho, v súčasnosti je to areál Domova sociálnych služieb v obci Šemša.
Odporúčané fotografie „starších druhových bratov“ jasovského sekvojovca
http://www.therampantgardener.co.uk/Sequoiadendron%20giganteum_and_a_car.jpg
http://www.ta3k.sk/bio/components/com_virtuemart/shop_image/product/sekvojovec%20mamuti1.jpg
http://www.savingclovervalley.org/images/SequoiadendronGiganteum.jpg
http://www.terragalleria.com/images/np-pacific/sequ20580.jpeg
http://www.worldofstock.com/slides/NTR3546.jpg
Spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
