Betliar: Kaštieľ – Múzeum Betliar
@ :: Roznava - Okolie ::
Mar 14 2011, 09:07 (UTC+0) | Betliar, okres Rožňava: Nádherný kaštieľ neskorobarokového štýlu, unikátne zbierky obrazov, nábytku, zbraní a poľovníckych trofejí z čias miestnej vlády šľachtických rodov Bebek, Nádasdy, ale najmä Andrássy, rozľahlý 57 hektárový park v anglickom štýle s mnohými väčšími i drobnými pamiatkovo chránenými objektmi a zaujímavosťami, to všetko ponúka návšteva kaštieľa v obci Betliar. Jeden z najkrajších zachovalých šľachtických príbytkov v spojení s prehliadkou parku s početnými raritnými drevinami a vkusom šľachtického majestátu vám vytvorí minimálne poldňový program, ktorý môžete rozšíriť o turistický výstup na horu Volovec, prípadne aspoň o pochôdzku po náučnom chodníku priamo v obci. Stačí zájsť sedem kilometrov od Rožňavy na sever cestou č. 67 v smere na Dobšinú, kde sa nachádza obec Betliar.
História
Údaje o počiatkoch vzniku kaštieľa sa rozchádzajú. Zhodné sú v tom, že na jeho mieste postavili pravdepodobne ešte Bebekovci malý vodný hrádok, čo mohlo byť tak v 15. alebo 16. storočí. V roku 1578 začali na Gemeri v pozícii hradných kapitánov pôsobiť Andrássyovci, ktorí v roku 1642 získali Betliarske panstvo do majetku. Tu niekde môžeme datovať vznik terajšieho kaštieľa, ktorého interiér na prízemí nesie znaky štýlu vtedajšej architektúry. Koncom 17. storočia sa Andrássyovci rozdelili do dvoch rodových vetiev, z ktorých betliarska už sídlila priamo v Betliari a dlholúcka na hrade Krásna Hôrka. Boli to baróni, čo bol nižší šľachtický titul ako grófi. Grófsky titul dostala betliarska vetva v 18. storočí. V tom čase prechádzal kaštieľ mohutnou dostavbou, čo Andrássyovcom umožňovali aj príjmy v rámci ich podnikania v železorudnom priemysle, teda v ťažbe kovových rúd a v hutníctve. Popri kaštieli začal vyrastať aj rozľahlý park s väčším počtom menších stavieb, ktoré romantickým spôsobom dotvárali okolitú krajinu.
Pravdepodobne v každom rode sa z času na čas vyskytne dáka čierna ovca, v prípade Andrássyovcov to bol Imrich, ktorý vďaka svojej vášni v hazarde v roku 1847 kaštieľ prehral a tak ho získal šľachtický rod Nádasdy, ten ho ešte stihol predať Pálffyovcom a títo zasa Grovestinsovcom, až ho Emanuel Andrássy v roku 1847 odkúpil späť. Život a dielo Emanuela Andrássyho pravdepodobne najviac poznačili súčasný výzor kaštieľa. Bol to veľmi bohatý muž ovládajúci viaceré huty na výrobu kovov, takže získal prezývku železný gróf. Práve on dal v rokoch 1881 až 1886 prestavať kaštieľ do terajšej podoby. Pribudlo ďalšie poschodie i veža, a aj keď bol aktuálnym architektonickým slohom klasicizmus, azda kvôli romantizujúcej podobe vhodnej do parkového prostredia ostal verný vplyvu baroka.
Popri mnohých iných kaštieľoch Andrássyovcov mal ten betliarsky už skôr reprezentačnú funkciu. Zhromaždili tu poľovnícke trofeje z Európy i z iných kontinentov, veľkú obrazáreň a v roku 1905 tu presťahovali aj obrovskú knižnicu s viac ako 15 tisíc zväzkami kníh. Nechýbajú ani oddychové salóny, herne a hosťovské apartmány.
Po roku 1918, teda po vzniku I. Československej republiky, tu domáci šľachtici chodili už len zriedkavo, viac-menej iba na poľovačky do blízkej zvernice. Všetko ukončila II. svetová vojna, keď v roku 1945 prešiel kaštieľ do majetku štátu.
Súčasnosť
Keďže posledné generácie Andássyovcov zariaďovali kaštieľ na prezentačné účely, aj v ich časoch mal už muzeálny charakter. Nájdete tu dobový nábytok a zariadenie apartmánov v štýle empíru a klasicizmu, doplnené o viaceré vzácne kusy slohovo staršieho nábytku.
Veľkú časť zbierok tvoria obrazy známych majstrov, pričom značná časť galérie je venovaná portrétom Andrássyovcov. V knižnici sa nachádza vyše 15 tisíc výtlačkov kníh a časopisov z 15. až 20. storočia.
Vzhľadom na skutočnosť, že Andrássyovci boli vášnivými cestovateľmi a poľovníkmi, nájdete tu aj vzácne dobové suveníry a trofeje z ich zahraničných ciest. K tým patrí slon, krokodíl, nosorožec, lev aj ďalšie. Zo suvenírov je to napríklad výstroj samuraja či egyptská múmia.
Prehliadka je spojená s výkladom o jednotlivých členoch grófskeho rodu a dobách, v ktorých tu počas svojej približne 400 ročnej existencii pôsobil.
Prístupnosť pamiatky
Kaštieľ je verejnosti celoročne prístupný ako Múzeum Betliar, ktoré do siete zariadení Slovenského národného múzea. Aktuálne otváracie hodiny a výšku vstupného nájdete na domovských stránkach múzea.
Kontakt
Domovské stránky múzea: http://www.snm.sk/?kastiel-betliar-uvodna-stranka
E-mail: betliar(at)snm.sk
Telefón: +421 58 798 31 18
Fax: +421 58 798 31 94
spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
