Jasov: Premonštrátsky kláštor
@ :: Okolie ::
Apr 14 2011, 09:33 (UTC+0) | Jasov, okres Košice-okolie: Premonštrátsky kláštor v Jasove patrí popri Jasovskej jaskyni, Jasovskom hrade a Jasovskej skale k najväčším zaujímavostiam obce. Barokový kostol sv. Jána Krstiteľa vyniká nielen rozmermi, ale tiež bohato zdobeným interiérom, v ktorom sa nachádza sedem oltárov. Súčasťou kláštora je tiež jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne 80 tisíc zväzkami historických kníh. Rozľahlá baroková záhrada za kláštorným komplexom patrí medzi slovenské unikáty záhradnej architektúry, nehovoriac o mohutnom sekvojovci mamuťom, ktorý rastie priamo pred kláštorom.
História kláštora
Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale vieme, že jeho história je ďaleko staršia. Svedčí o tom aj fakt, že keď kráľ Belo IV. sa po tatárskych vpádoch v roku 1255 pobýval v Turni, navštívil ho jasovský prepošt Albert, aby v mene konventu vyhlásil, že počas tatárskych útokov im zhoreli listiny kláštora a požiadal kráľa o potvrdenie potvrdil ich výsady, ako aj výsady ich ľudí novou listinou. Belo IV. ešte v tom roku vystavil listinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za zakladajúcu listinu prepošstva. Z tejto listiny vieme, že už v minulosti kláštor obdarovali Belovi kráľovskí predkovia a mladší brat knieža Koloman.
Novoobjavené katalógy premonštrátskeho rádu uvádzajú, že kláštor vznikol už pred rokom 1171, pretože jeho fília - kláštor v Garábe v Novohradskej stolici, existoval už v roku 1171.
Prvá písomná správa z roku 1234 hovorí, že kláštor v Jasove bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a listina sa zachovala v tzv. ninivskom protokole. V tom čase bol kláštor v Jasove fíliou kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, ktorý vznikol okolo roku 1130.
V spomínanom dokumente z roku 1255 sa uvádzajú hranice územia kláštora takto: na juhu susedí zo zemami kráľovských povozníkov v Moldave, odkiaľ prekročiac rieku Bodvu smerujú na západ južne odo dediny Debraď a odtiaľ ďalej západným smerom až k prameňom Bodvy. Odtiaľ idú k rieke Smolník a k Hnilcu a proti prúdu potoka Borna sa vracajú na vrchy Holice a smerujú k hornému toku rieky Ida. Odtiaľ sa tiahnu na juh cez les Gvozd k potoku Zlatník a popri južných hraniciach dediny (dnes už nejestvujúcej) Myhluk a smerujú k hraniciam dediny Zekeres, odkiaľ vyšli.
V tomto čase na danom území existovali dediny Jasov, Debraď, Olšovany, Rudník, zem Nyhatateluke a dedina Myhluk. Táto sa nachádzala južne od Rudníka. Jasovské prepošstvo postupne získavalo aj ďalšie majetky. Napríklad v roku 1255 aj časť dediny Geča, potom aj Pereču, Počim, Počaj, Moneykeddy, Neštu a zem Abdreja v Gemerskej stolici. V Abaujskej stolici to bola ešte zem Novaj, v Gemerskej stolici terra Sauli, čo bol dar kráľa Bela IV.
V roku 1262 k nim pribudla zem Kércs na juhu Abaujskej stolice, čo však získali výmenou za Pereču, ktorú ml. kráľ Štefan daroval obci Buzica. V 16. storočí získal kláštor aj polovicu Jasovskej Novej Vsi. Išlo teda o ohromné majetky zhromaždené v rukách jediného cirkevného premonštrátstva.
Keď im kráľ Ladislav IV. odobral časť územia pri rieke Hnilec a nijako to nekompenzoval, v roku 1289 sa v Spišskej kapitule sťažoval jasovský prepošt Vigand. Preto nový kráľ Ondrej III. v roku 1290 poskytol Jasovskému premonštrátstvu ďalšie výhody a privilégia. ¼udí patriacich pod kláštor oslobodil spod právomocí županov, takže poslúchali už len príkazy cirkvi. Kláštor získal aj privilégium, podľa ktorého všetku rudu s výnimkou striebra môžu dať ťažiť za prenájom podnikateľom bez akýchkoľvek odvodov komorným grófom. V tom čase sa na kláštornom území nachádzalo zlato, železo, olovo a cín. Mýtne, ktoré sa v Jasove vyberalo od nepamäti, malo ostať len kláštoru na opravu budov.
V roku 1332 kráľ Karol ohraničil chotár nového banského mesta Smolník, pričom zabral aj časť územia patriaceho kláštoru. Zato v roku 1358 Jasovské prepošstvo dostalo aj povolenie na ťažbu striebra od kráľa ¼udovíta Veľkého. Jasov sa týmto stal banským mestom, od 15. storočia ako člen hornouhorských banských miest, kam patrili aj Gelnica, Smolník, Rudník, Telkibánya, Rožňava a Spišská Nová Ves.
Z najstarších jasovských prepoštov poznáme Petra (1249) a Alberta (1255).
Dňa 26. januára 1436 kráľ Žigmund udelil prepoštovi Stanislavovi, aby dal budovu prepozitúry opevniť ako hrad. To poslúžilo ako pevnosť v časoch, keď o nástupnícke kráľovské práva Ladislava Pohrobka bojovali na tomto území vojská Jána Jiskru. Napriek fortifikácii vojská Jána Jiskru kláštor dobili a držali ho až do roku 1447. Ïalší úspešný útok na kaštieľ podnikol v roku 1455 kapitán vojsk Jána Jiskru, ktorý sa menoval Ján Talafús. Po tomto útoku kláštorný objekt niekoľko krát zmenil vlastníkov, nakoniec sa však v 1464 vrátil premonštrátskym mníchom.
Od roku 1511 na základe súhlasu pápeža prepošta kláštora menovalo mesto Košice. Po bitke pri Moháči (1526) však ostal kláštor opustený. Z časti ho potom vlastnila cirkev, z časti a necirkevní súkromní vlastníci.
Počas kuruckých povstaní kláštor vypálili vojská Imricha Tököliho v roku 1685. Opravil ho Juraj Fenesi v rokoch 1687-1699, ktorý bol posledným necirkevným vlastníkom časti kláštora. Kráľ Leopold však v rámci svojich svojráznych reforiem nechal previesť Premonštrátsky kláštor v Jasove do majetku kláštora v Pemeku a ten ho v roku 1700 predal premonštrátom z kláštora v Louke, za čo získal 140 tisíc zlatých. Jasovský kláštor teda po čase opäť osídlili premonštráti, ktorí sem prišli z Čiech. Odtiaľ prišiel v roku 1745 aj legendárny Ondrej Sauberer, ktorý nechal postaviť kláštor v neskorobarokovom slohu, čo je sloh súčasný. Sauberer zároveň pozdvihol hospodársky život nielen kláštora, ale i celej obce. V roku 1774 sa dokonca stal dvorným radcom cisárovnej Márie Terézie. V tereziánskej éry sa však premonštráti dlho netešili, pretože syn cisárovnej Jozef II. kláštor zrušil. V rámci tohto činu bolo z Jasova prevezených (a nevrátených) mnoho historických cenných predmetov, tiež celý archív a ostatný inventár, ktorý v Jasove ostal, šiel na dražbu.
Situácia sa zmenila až rozhodnutím cisára Františka I. v roku 1802. Mnísi sa mohli do kláštora vrátiť, našli ho však zničený a z veľkej časti vyhorený. I tak ho obnovili, ba založili aj filiálky v Debradi, Rudníku a vo Vyšnom Medzeve. Kláštor zároveň prevádzkoval štyri gymnáziá v Košiciach, Levoči, Rožňave a vo Veľkom Varadíne.
Na konci 19. storočia rád premonštrátov patril medzi významných podnikateľov nielen v regióne. V Jasove prevádzkovali výrobu rúr, mali tu aj manufaktúru na výrobu kachličiek, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Ïalším podnikateľským subjektom prenajímali hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru zároveň patrila poľnohospodárska pôda o výmere cca 23 tisíc hektárov. Už začiatkom 20. storočia mali dokonca vlastnú elektráreň.
Veľký zlom nastal v roku 1950, keď mnísi museli opustiť kláštor na celých 40 rokov. Od roku 1960 slúžil ako sociálny ústav. Premonštráti sa do kláštora vrátili v roku 1990.
Súčasnosť
Súčasný neskorobarokový charakter kaštieľ dostal v štyridsiatych rokov 20. storočia a jeho autorom je viedenský architekt Anton Pilgram. Pri plánovaní stavby sa pohral trochu aj so symbolikou. Kláštor má štyri vchody ako počet ročných období, dvanásť komínov ako je mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.
V kostole sv. Jána Krstiteľa sa okrem vzácnych sôch Jána Antona Kraussa a obrazov nachádzajú aj unikátne fresky Jána Lukáša Krackera. Tie boli počas požiaru v roku 1970 poškodené, avšak v roku 1991 ich opravili poľskí reštaurátori. Fresky tohto autora sa nachádzajú aj v rozľahlej knižnici.
Súčasťou areálu sa stala baroková záhrada, údajne ide o jedinú záhradu v barokovom štýle na Slovensku, ktorá ostala zachovalá dodnes. Práve v 18. storočí bolo zakladanie veľkých ozdobných záhrad, parkov a arborét veľmi populárne. V súvislosti s tým nastal rozmach aj v dovoze rôznych cudzokrajných drevín.
Kláštor patrí Premonštrátskemu radu, teda rímsko-katolíckej cirkvi. Z časti ho obývajú mnísi, rozľahlé krídlo, v ktorom sa kedysi nachádzali klienti sociálneho ústavu, vyžaduje radikálnu rekonštrukciu.
Prístupnosť pamiatky
Z kláštora je vo vyhradenom čase verejnosti prístupný kostol sv. Jána Krstiteľa, a to formou vstupu so sprievodcom počas letnej turistickej sezóny. Návštevné dni sú v utorky až soboty od 10.00 do 14.00.
Mimo letnej turistickej sezóny je možné prehliadku absolvovať po telefonickej dohode.
V súčasnosti rád premonštrátov pracuje na možnosti rekonštrukcie priestorov historickej knižnice a jej sprístupnení. Táto je zatiaľ, žiaľ, verejnosti neprístupná.
Kontakt
Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov – tel: 055/466 48 10, prípadne: 055/466 41 34, 055/489 81 19, 055/466 81 21, 055/466 81 00
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Branislav Varsík: Osídlenie Košickej kotliny
Štefan Kolivoško: Jasov
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
