Smolník: Baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého
@ :: Gelnica - okolie ::
Jun 06 2011, 19:13 (UTC+0) | Smolník, okres Gelnica: Na nižnom konci obce pri ceste smerujúcej do Smolníckej Huty stojí nápadná a nadštandardne vysoká kaplnka so sochami sv. Jána Nepomuckého a malých anjelov. Je pamiatkou na časy baroka, ktoré s výnimkou prvých rokov osemnásteho storočia Smolníku prialo. Po morovej epidémii, ktorá zasiahla Uhorsko zdecimované kuruckými povstaniami a následným hladomorom, prišiel čas rozkvetu remesiel. Kaplnka je pri zobrazení roku postavenia – 1726 – ozdobená baníckym znakom s dvoma kladivkami.
Opis pamiatky
Kaplnka svätého Jána Nepomuckého v Smolníku sa nachádza na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jej odborný opis konštatuje: „Baroková ståpová architektúra s akcentovanou odstupňovanou korunnou rímsou, pôvodne s volútovým štítom. V ústrednom polkruhovom výklenku na nachádza kamenná polychrómovaná socha sv. Jána Nepomuckého na volútovom podstavci s chronostikom.“
Časy vzniku pamiatky
Kaplnka bola postavená za vlády cisára a uhorského kráľa Karola Habsburga., ktorý bol známy vycibreným vkusom, a tiež ako štedrý mecenáš umenia. V čase jeho vlády vznikli najkrajšie barokové stavby nielen vo vtedajšom Uhorsku, ale tiež v Rakúsku a Česku. Známe mestá sa snažili držať trendy cisárskeho dvora.
V tom čase zároveň veľmi výrazne silnel kult svätého Jána Nepomuckého, ktorého hrob otvorili v Prahe v roku 1719. V lebke sa údajne aj po vyše tristo rokoch nachádzal neporušený ľudský jazyk. Keďže sa kňaz Ján Nepomucký radšej nechal umučiť, akoby mal vyzradiť spovedné tajomstvo, ľudia uverili na zázrak a správa sa niesla Európou rýchlosťou blesku. O tom, ako ovplyvnil tento nález vtedajšie obyvateľstvo, svedčí fakt, že kaplnka bola postavená už sedem rokov po hrobovom náleze a zobrazuje sv. Jána Nepomuckého ako svätca, i keď Vatikán ho kanonizoval za svätého až v roku 1729, teda tri roky po postavení kaplnky. (Viac o sv. Jánovi Nepomuckom sa dočítate tu.)
Kaplnka je teda výsledkom spojenia šíriaceho sa vkusu kráľovského dvora a mienkotvorného nálezu v katolíckych kruhoch.
Mimochodom, cisár Karol Habsburg vstúpil do dejín aj ako autor tzv. pragmatickej sankcie. Keďže nemal mužského potomka, rozhodol o zmene zaužívaného pravidla a určil, že ak zomrie kráľ (cisár) a zanechá po sebe len dcéru, vládu prevezme ona. Jeho dcérou bola Mária Terézia, osvietená panovníčka, za ktorej vlády Smolník prežíval svoje zlaté časy. Už tri roky po jej korunovácii tu bol zriadený banský inšpektorát, o ďalšie tri roky nato vo vtedajšom Uhorsku vznikli tri banícke školy – v Kremnici, v Banáte a, samozrejme, v Smolníku. V roku 1947 sa dokonca Smolník stal sídlom banského inšpektorátu, ktorý podliehal len priamo dvornej komore vo Viedni. V roku 1762 sa smolnícka banská škola zmenila na banskú akadémiu. Rovnako tu pracovala mincovňa, ktorá razila medené mince.
Pre Smolník blahoprajné obdobie baroka zaniklo, rovnako aj miestne baníctvo. Kaplnka ako svedok týchto čias tu však stojí naďalej.
GPS kaplnky sv. Jána Nepomuckého: N 48°43,987' / E 020°44,994'
Slavomír Szabó
Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií Ing. Ján Fritsch.
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
