login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Smolník: Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

@ :: Gelnica - okolie ::     Aug 07 2011, 18:02 (UTC+0)





Smolník, okres Gelnica: Architektonickou dominantou Smolníka je rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý stojí so samostatnou masívnou zvonicou uprostred obce na vyvýšenine nad centrálnym námestím. Patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska a postavený bol v toku 1801.

História

I keď sa kostol datuje do roku 1801, jeho pôvod je oveľa starší. Vieme, že v meste stál kostol už v roku 1332. Pre nájazdy, ktoré voči Smolníku viedli najmä Bebekovci, bol však viackrát vypálený. V rokoch 1521 a 1646 ho dokonca prestavovali, avšak nezachoval sa. Zničil ho veľký požiar v roku 1800 a tak už o rok neskôr stál súčasný kostol, ktorý bol postavený v štýle neskorého baroka, neskôr klasicisticky upravený. Dåžka kostola je 42 metrov, šírka 17 metrov a výška pôvodnej veže siahala do 57 metrov. V roku 1905 však postihol Smolník ďalší veľký požiar, pri ktorom kostol opäť vyhorel a padla i pôvodná baroková veža s baníckym znakom. Súčasnú postavili po roku 1905 a rovnako aj väčšia časť interiéru pochádza zo začiatku 20. storočia.

V tejto súvislosti je zaujímavá zmienka o gotickom kostole sv. Ducha v Moldave. Jeho hlavný oltár sa tam dostal presťahovaním zo smolníckeho chrámu. Je teda možné, že ide o oltár pôvodného a dnes už nejestvujúceho kostola, ktorý bol predchodcom kostola sv. Kataríny. Je však taktiež možné, že ide o oltár z niekdajšieho a dnes už nejestvujúceho kostola sv. Ducha, ktorý stál taktiež v Smolníku.

Opis pamiatky

Kostol prešiel viacerými prestavbami. Prvýkrát v roku 1897, po požiari v roku 1905, ale tiež v rokoch 1940 a 1997. Pôvodný neskoro-barokový štýl sa teda nezachoval v plnej miere, ale je prepletaný s architektonickými prvkami klasicizmu. Barokový pozdåžny priestor má dve bočné lode a segmentovo ukončené presbytérium.

Z vonkajšej strany na zadnej časti lode sa vo výklenku nachádza socha Panny Márie. Táto bola pôvodne v kostole sv. Ducha, ktorý stával vedľa tabakovej továrne, avšak dnes už nejestvuje. Vedľa kostola sa nachádza samostatná zvonica s barokovo stiahnutou cibuľovou strechou.

Obyvatelia Smolníka zhodne tvrdia, že kostolu patrí „brat“ známeho zvonu Urbana, ktorý bol kedysi v Urbanovej veži v Košiciach a dnes sa nachádza na námestíčku vedľa nej. Údajne sa v danom čase nechali zhotoviť dva rovnaké zvony, z ktorých šiel jeden do Košíc a druhý do Smolníka.

Hlavný oltár chrámu pochádza z roku 1805. Dominuje mu veľký obraz (500 x 240 cm) sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý namaľoval H. Friedrich podľa obrazu od talianskeho renesančného maliara Pinturicchia. Medzi obrazmi bočných oltárov sa nachádza aj dielo Vojtecha Klimkoviča z roku 1867 – Panna Mária Bolestná. Tento autor, ktorý bol aj spoluzakladateľom súčasného Východoslovenského múzea v Košiciach, má závesný obraz aj v lodi chrámu – Panna Mária Ružencová.

Medzi hnuteľné kultúrne pamiatky smolníckeho kostola patrí aj klasicistická drevená vyrezávaná kazateľnica z polovice 19. storočia, mramorová krstiteľnica zo začiatku 19. storočia i mnohé iné artefakty.

Prístupnosť pamiatky

Napriek neobarokovej majestátnosti a umelecky bohatému interiéru je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Smolníku bežnému turistovi neprístupný. Otvorený je iba v čase bohoslužieb, i keď sa fara nachádza priamo v obci pri chráme.

Kontakt

adresa: Rímsko-katolícka farnosť , 055 66 Smolník
telefón : 053 / 489 75 09
e-mail: smolnik@fara.sk
GPS: N 48°43,777' / E 020°44,387'


Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií aj Ing. Ján Fritsch.

Ïalej - použitá literatúra:
M. Badík, L. Deli, R. Maguľa: 700 rokov baníctva v Smolníku (1970, vydali Železorudné bane, Závod Smolník)
J. Ilavský a kolektív: Smolník – mesto medenorudných baní (1993, vydalo združenie Mineralia slovaca)
Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch (1969, Východoslovenské vydavateľstvo)

Linka do pozornosti: Kostol v Smolníku a jeho patrónka


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.