Rejdová
@ :: Roznava - Okolie ::
Sep 16 2011, 13:15 (UTC+0) | Poloha
Rejdová sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria – časť Stolické vrchy v hornej časti údolia rieky Slaná. Patrí do okresu Rožňava v Košickom samosprávnom kraji.
Rejdová je od krajského mesta Košice je vzdialená 100 kilometrov, od okresného mesta Rožňava je vzdialená 30 km. Nadmorská výška v 5 050 hektárovom katastri sa pohybuje od 500 do 1 477 metrov, pričom výškový rozdiel je daný bezprostrednou blízkosťou Stolických vrchov Slovenského rudohoria včítane najvyššieho vrchu v kraji, ktorým je Stolica. Uprostred obce je nadmorská výška 582 metrov.
Z Košíc do Rejdovej sa dostanete po ceste I. triedy E58 v časti Košice – Rožňava, ďalej v časti Rožňava – Vlachovo po ceste II. triedy č.67 a za Vlachovom odbočkou vľavo do Rejdovej.
Samotná Rejdová je koncovou obcou obkolesenou horami, od Vlachova sa k nej prichádza už len cez obec Vyšná Slaná.
História
Rejdová bola založená počas valaskej kolonizácie, ktorou sa osídľovali najmä podhorské a horské oblasti, kde sa rozvíjalo salašníctvo, drevorubačstvo a pálenie dreveného uhlia. Viaceré informačné zdroje obsahujú rôzne informácie o predpokladanom vzniku obce, a to od 14.do 16. storočia. Istá je len prvá písomná zmienka o existencii Rejdovej, ktorá pochádza z roku 1551. V danom čase patrila pod Štítnické panstvo Bebekovcov. Bola to zároveň banícka obec, o čom dodnes svedčí banícky (neskôr remeselnícky) chór v kostole. O pôvode obyvateľov svedčí aj fakt, že rejdovčania sa na počiatku existencie obce hlásili k pravoslávnej cirkvi, ktorá mala svoje dominantné postavenie najmä medzi Rusínmi, ktorí sa tu v rámci valašskej kolonizácie prisťahovali. Viera obyvateľov obce sa zmenila až v čase reformácie počas šírenia Lutherovho učenia. Od 17. storočia sa Rejdová započítavala medzi vlastníctvo panstva Krásna hôrka.
Počas expanzie Osmanskej ríše, keď Turci dobyli a podmanili si obce v údolí Slanej, bola v roku 1672 vypálená aj Rejdová. Jej ďalšia existencia bola podmienená pravidelnými platbami pre Osmanskú ríšu, aby ju nevypálili znova a neodviedli jej obyvateľov do otroctva. Napriek tomu sa obci relatívne darilo. Vďaka rozľahlým okolitým pasienkom bola známa chovom zvierat, ktorými zásobovali trhy na celom okolí. Z remeselnej výroby dominovala výroba súkna a kobercov. V danom čase Rejdová patrila medzi najväčšie valaské obce.
Začiatok 18. storočia, ktorý poznamenali kurucké povstania a nasledovný hladomor, vstúpil do dejín obce, Uhorska i Európy jednou z najväčších morových epidémií. Počas rokov 1709 až 1710 v Rejdovej moru podľahlo 530 obyvateľov.
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1773 tu žilo 118 obyvateľov, z toho bolo len 10 želiarov.
V roku 1828 v Rejdovej žilo 1029 obyvateľov v 144 domoch a v roku 1837 už 1431 obyvateľov. Popri salašníctve bola obec známa aj drevovýrobou, ktorá sa zameriavala najmä na výrobu dosák a šindľov. Rejdovské ženy boli vychýrené čipkárky.
I keď sa boje počas I. svetovej vojny Rejdovej priamo nedotkli, na front museli narukovať muži, z ktorých sa 39 domov nevrátilo. Ich zoznam sa nachádza na pamätnej tabuli nad vchodom do kostola.
Počas II. svetovej vojny sa obec aktívne zapojila do Slovenského národného povstania. Priamo v dedine na námestíčku pri kostole sídlil partizánsky štáb brigády Kvitinského, o čom dodnes svedčí aj pamätná tabuľa. Obec bola oslobodená 27. januára 1945. Rejdová po ukončení vojny získala za odboj Rad červenej hviezdy a pamätnú medailu SNP.
Genéza názvu:
1551 – Redowa
1552 – Romokwagasa
1556 – Reydova
1570 – Redowa
1686 – Resdowa
1808 – Rédova
1927 - Rejdová
Súčasnosť
Rejdová má približne 740 obyvateľov. Obec žije turistickým ruchom o čom svedčí aj bohatá ponuka penziónov a iných typov turistického ubytovania. Z hľadiska pešej turisticky sú atraktívne najmä Stolické vrchy s možnosťou výstupu na vrch Stolica s výhľadom na Vysoké i Nízke Tatry. V zimnom období tu zasa láka turistov lyžiarske stredisko.
V Rejdovej sa nachádza národná kultúrna pamiatka Kostol sv. Michala Archanjela s unikátnym interiérom. Pamätný dom ponúka stálu etnografickú výstavu. V prírodnom amfiteátri sa každoročne počas posledného augustového víkendu konajú Gemerské folklórne slávnosti. Z obce vedie náučný chodník.
Ubytovacie a stravovacie možnosti
Turistická ubytovňa
ubytovacia kapacita 50 osôb, v centre pri kostole, zariadenie vo vlastníctve obce
telefón: +421 058 788 32 40, +421 058 788 32 41, +421 058 788 32 42
e-mail: starosta@rejdova.sk
web: www.rejdova.sk
Turistická ubytovňa Požiarna Zbrojnica
ubytovacia kapacita 50 osôb, v centre obce pri obecnom úrade, zariadenie vo vlastníctve obce
e-mail: starosta@rejdova.sk
web: www.rejdova.sk
Penzión u Tomku
ubytovacia kapacita 20 osôb
telefón: 058 73 47 314, 0903 28 75 72
Penzión a reštaurácia Jánošík
ubytovacia kapacita 15 osôb
telefón: 0911 220 282
Penzión u Oliny
ubytovacia kapacita 13 osôb
telefón: 058 79 40 264
Chalupa u Sabadoša
ubytovacia kapacita: 5 osôb
telefón: +421 58 79 40 312
Penzión u Hutničky
ubytovacia kapacita 5 osôb
telefón: +421 58 79 40 209
U Zelinu
ubytovacia kapacita 5 osôb
telefón : 058 79 40 185, 0902 820 021
Rejdovský dom u Mihouka
ubytovacia kapacita 10 osôb
telefón: 0905 955 790, 058 79 40 275, 058 79 40 113
Mgr. Ondrej Dovalovský
ubytovacia kapacita 4 osoby
telefón: 058 79 40 249, 0907 292 888
Mária Dovalovská
ubytovacia kapacita 5 osôb
telefón: 058 79 40 107
Žofia Kariková
ubytovacia kapacita 8 osôb
telefón: 058 79 40 404
Mária Krišťáková
ubytovacia kapacita 8 osôb
adresa: Rejdová 230
telefón: 058 794 01 26, 0904 596 289
Mária Sekerková
ubytovacia kapacita 6 osôb
telefón: 0905 922 693
U Beatky
ubytovacia kapacita 8 osôb
telefón: 0905 875 890, 058 73 290 329
e-mail: jprv@stonline.sk
Chata Balzac
ubytovacia kapacita 6 osôb
telefón: 058 79 40 195, 0903 056 378
Kontakt
Obecný úrad
Adresa: Obecný úrad Rejdová, Rejdová 47, 049 26 Rejdová
Telefón: + 421 58 788 32 40, + 421 58 788 32 41
Fax: +421 58 7940270
E-mail: starosta@rejdova.sk
Web: http://www.rejdova.sk
Lyžiarske stredisko Ski Rejdová
Web : www.skirejdova.sk
E-mail : info@skirejdova.sk
Telefón: 058 788 36 40, 0905 515 202, 0903 687 214
Spracoval: Slavomír Szabó
Poviedky
Zradná pieseň - údajne pravdivý príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia
Matej a Jula - skutočný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia
Kultúrne dedičstvo
Kostol sv. Michala Archanjela - barokový kostol s výnimočným interiérom
Stála etnografická výstava - pamätný dom ľudovej kultúry obce
Prírodné bohatstvo
Stolica - najvyšší vrch v Košickom kraji
Náučný chodník obce - venovaný histórii Rejdovej i okolitej prírode
Historické fotografie
Muži, kabáty a kožuchy - začiatok 20. storočia
Tibejky - 1926
Po vzniku I. ČSR - dvadsiate roky 20. storočia
Manželia v časoch I. svetovej vojny - dvadsiate roky 20. storočia
Svadby a rozvody v minulosti - 1930
Chorovody - 1951
Dôvod na fotenie - 1952
|
|
