Rieka Svinka
@ :: Okolie ::
Dec 28 2011, 13:11 (UTC+0) | Rieka Svinka je podobne ako Bodrog riekou bez prameňa. Samozrejme, je to myslené viac-menej symbolicky, pretože zatiaľ čo rieka Bodrog vzniká sútokom Ondavy a Latorice, Svinka vzniká spojením dvoch vodných tokov – Veľkej Svinky a Malej Svinky. Pramene rieky sú teda dva a nachádzajú sa v Prešovskom samosprávnom kraji.
Veľká Svinka
Veľká Svinka pramení v pohorí Branisko v podcelku Smrekovica v nadmorskej výške 1 000 metrov. Za priesmykom Branisko mení svoj tok na juhovýchod a preteká Šarišskou vrchovinou k obci Široké a ďalej meandruje k Fričovciam. Pokračuje cez katastre Hendrichoviec, Bertotoviec, Chminian, Chminianskej Novej Vsi a ďalej na východ ku Kojaticiam, kde sa spája s riekou Malá Svinka.
Malá Svinka
Malá Svinka pramení v horskom celku Bachureň na svahu hory Žliabky v nadmorskej výške 910 metrov. Tok smeruje na východ k obci Renčišov a Uzovské Pekľany, kde vstupuje do Šarišskej vrchoviny popri obciach Jarovnice a Lažany. V tejto oblasti vytvára výrazné meandre a prechádza k obciam Svinia a Kojatice, kde sa zlieva s Veľkou Svinkou.
Svinka
Od sútoku Veľkej Svinky a Malej Svinky pri obci Kojatice je už tok rieky pomenovaný Svinka. (V niektorých materiáloch sa používa geografický názov Svinka už aj pre Veľkú Svinku.) Preteká popri Šarišských Lužiankach, Rokycanoch a Bzenove, ďalej cez Janov a Radatice, kde vteká do masívu Čiernej hory.
Vrchol hrebeňa Čiernej hory tvorí hranicu medzi Košickým samosprávnym krajom a Prešovským samosprávnym krajom. Tadiaľ preteká k obci Obišovce (Košický samosprávny kraj) a následne pri Kysaku sa vlieva do rieky Hornád ako jej ľavostranný prítok.
Pokiaľ meriame dåžku rieky od vzdialenejšieho prameňa (Veľká Svinka), vodný tok má necelých 51 kilometrov. Radí sa medzi toky V. rádu, čo znamená, že vteká do ďalších štyroch riek, kým sa jeho vody vlejú do mora. Konkrétne ide o Hornád, Slanú, Tisu a Dunaj, ktorý ústí do Čierneho mora.
Svinka a turizmus
Svinka je malebná riečka, ktorá sa dá najmä vo vyšších častiach toku aj prebrodiť. Má však pomerne veľké povodie s rozlohou 344,5 štvorcových kilometrov. Až 40 percent dåžky jej toku sa nachádza v lesnom prostredí.
Najmä v oblasti jej sútoku pri Kysaku je využívaná menej náročnými turistami na riečne kúpanie. Výška hladiny je pomerne nestála. Počas horúceho leta značne klesá, avšak v čase dažďov a najmä na jar je jej dolný tok pomerne hlboký a vhodný na kanoistiku.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
