Vyšná Slaná: Pamätná izba Fraňa Kráľa
@ :: Roznava - Okolie ::
May 24 2012, 14:49 (UTC+0) | Vyšná Slaná: Pamätná izba Fraňa Kráľa Vyšná Slaná, okres Rožňava: Obec Vyšná Slaná vstúpila do slovenskej literatúry dielom, v ktorom by ste ju márne hľadali. Azda najvýznamnejší sociálny román, ktorý vznikol v časoch I. ČSR, sa nazýva Cesta zarúbaná a jeho autorom je spisovateľ Fraňo Kráľ. Práve on v rokoch 1928 až 1930 pôsobil v obci ako učiteľ a dedina, kde sa odohráva príbeh románu, má meno Radzimka. Veľký Radzim je pritom výrazný a najväčší vrch, ktorý sa čnie práve nad Vyšnou Slanou. Román spisovateľ napísal práve tu. Nečudo, že obec vytvorila pamätnú izbu venovanú tomuto spisovateľovi. Pamätná izba Expozícia približuje Fraňa Kráľa ako spisovateľa, ale aj miestneho učiteľa. V čase, keď v rokoch 1928 až 1930 pôsobil vo Vyšnej Slanej, vyšla ešte len jeho básnická prvotina Čerň na palete. Už rok potom však uzrela svetlo sveta jeho známa kniha pre deti a mládež Jano, ktorá nesie autorove autobiografické prvky. Zbierkový fond tvoria prevažne dobové fotografie spisovateľa, ale tiež rôzne dokumenty, na ktorých môžeme nájsť jeho podpisy. Prezentuje zároveň Vyšnú Slanú ako banícku obec. Je potrebné si uvedomiť, že Fraňo Kráľ tu pôsobil v časoch svetovej ekonomickej krízy, na ktorú masívne doplácali najmä všetky banícke dediny a mestá. Preto je aj jeho videnie sveta charakteristické nepriestupnými priepasťami medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami. Zároveň možno vylúčiť akúkoľvek poplatnosť režimu, pretože román Cesta zarúbaná (ako aj väčšinu svojich diel) napísal v časoch medzivojnovej Československej republiky, kedy komunisti nemali takmer žiadnu moc. Sociálne cítenie prezentované Kráľovým dielom je teda rýdzim osobným presvedčením autora o nespravodlivosti sveta. Pamätnú izbu Fraňovi Kráľovi vytvorili vo Vyšnej Slanej v roku 1973 na pamiatku nedožitých 70. narodenín spisovateľa. Fraňo Kráľ Fraňo Kráľ sa narodil 9. marca 1903 v USA v štáte Ohio v meste Barton ako syn slovenských vysťahovalcov. Rodina mala sedem detí a žila v ťažkých sociálnych podmienkach. Na Slovensko sa vrátila, keď mal Fraňo dva roky a usídlila na Liptove v Smrečanoch. Pôvodne mal byť tesárom a už vo veľmi mladom veku pracoval na stavbách. Ako nadaný žiak však urobil skúšky na meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, kde štvorročné učivo zvládol za jeden rok. V štúdiu pokračoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, kde zároveň opäť pracoval na stavbách, aby mal na obživu. V tomto mladom veku ochorel na týfus, z ktorého sa vyliečil. Zdravie mu neskôr podlomila ešte tuberkulóza, na ktorú ochorel počas základnej vojenskej služby. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, neskôr v Prosečnici na Sázave. Po (nedostatočnom) preliečení začal pôsobiť ako učiteľ. Jeho prvá škola bola v Okoličnom, neskôr Kováčovciach, Vyšnej Slanej a od roku 1937 v Bratislave, kde bol pre svoje komunistické presvedčenie predčasne penzionovaný. Po skončení II. svetovej vojny a nástupe komunistov k moci pôsobil na Povereníctve školstva v Bratislave a stal sa aj poslancom Slovenskej národnej rady. V roku 1953 mu udelili titul národný umelec. Zomrel v roku 1955 v Bratislave. Jeho knihy Jano a Čenkovej deti boli za uplynulého režimu povinným čítaním pre mladšie deti. Román Cesta zarúbaná sa stal najvýznamnejším románovým dielom tzv. socialistického realizmu. Chronológia tvorby: 1930 – Čerň na palete (poézia) 1931 – Jano (literatúra pre deti a mádež) 1931 – Balt (poézia) 1931 – Čenkovej deti (literatúra pre deti a mádež) 1934 – Cesta zarúbaná (román) 1936 – Pohľadnice (poézia) 1945 – Stretnutie (román napísaný už v roku 1937) 1945 – Z noci do úsvitu (poézia) 1946 – Keď sa časy menia (dráma) 1949 – Za krajší život (čiastočne memoárová epika) 1949 – Verše (poézia, výber z diela) 1950 – Bude ako nebolo (román) 1952 – Jarnou cestou (poézia) 1952 – Za krajšiu budúcnosť (výber z tvorby) 1953 – Len stále vpred (výber z tvorby) 1961 – Fraňo Kráľ učiteľom (publicistika, výber z prejavov a korešpondencie) 1973 – Pohár červeného vína (výber z tvorby) Kontakt Pamätná izba sa nachádza v priestoroch obecného úradu na poschodí. Adresa: Obecný úrad, Vyšná Slaná 29, (pošta)049 26 Rejdová Telefón: 058 7940 116 E-mail: info@vysnaslana.sk Domovské stránky: www.vysnaslana.sk Slavomír Szabó *** Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|