Turňa nad Bodvou
@ :: Okolie ::
Jan 25 2013, 13:14 (UTC+0) | Poloha
Turňa nad Bodvou sa nachádza na rozhraní Košickej a Turnianskej kotliny západne od Košíc. Administratívne je súčasťou okresu Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice je Turňa nad Bodvou vzdialená 37 kilometrov. Z Košíc tu vedie cesta I. triedy č.50 (E 571) v smere Košice – Rožňava.
Nadmorská výška v 2 321 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 173 do 821 metrov. Veľký rozdiel v nadmorskej výške je daný horským charakterom južných svahov Národného parku Slovenský kras, s ktorým obec susedí. Uprostred obce je nadmorská výška 180 metrov.
História
Históriu niekdajšieho župného mesta a v súčasnosti obce Turňa nad Bodvou nemožno oddeliť od histórie Turnianskeho panstva. V blízkosti železničnej stanice na vyvýšenine Veľká lúka tu archeológovia našli stopy rozsiahleho osídlenia z mladšej doby rímskej (180 až 375 nášho letopočtu). Na rovnakom mieste je aj nálezisko slovanskej kultúry z zo staršej (600 až 800 nášho letopočtu) až strednej doby hradištnej (800 až 950 nášho letopočtu). Územie obce je teda bolo osídlené už v časoch pred príchodom starých Slovanov. Títo tu podľa historika Branislava Varsíka prišli v 8. až 9. storočí.
K obci patrí aj Turnianska Nová Ves, ktorej územie bolo prvýkrát osídlené Slovanmi na prelome 8. a 9. storočia. Ide pritom o dve náleziská, jedno priamo na území Turnianskej Novej Vsi a druhé v lokalite Kenderföld na vyvýšenine severného okraja pri màtvom ramene Bodvy.
Prvá písomná zmienka o kráľovskom majetku Turňa pochádza z roku 1198. Dňa 16. júla ju podpísal pápež Inocent III. a je to jeho prísľub antochinskej kňažnej Eliz. Pápež sa zaviazal, že v prípade ohrozenia jej vlastníctva – majetku Turňa, jej poskytne potrebnú ochranu. Podľa listiny kňažná Eliz dostala tento majetok od kráľa Imricha, ktorý vládol v rokoch 1196 až 1204. O pôvode kňažnej Eliz veľa nevieme, len toľko, že pred nebezpečenstvom islamu ušla zo svojej vlasti do Uhorska.
Podľa Ninivského katalógu z rokov 1235 až 1239 bolo v danom čase panstvo Turňa rozsiahlejšie a na jeho území sa nachádzal aj Premonštrátsky kláštor v Jasove. Územím viedla obchodná cesta na Spiš.
Ïalšou písomnou zmienkou o panstve je listina z roku 1278, ktorú vydal kráľ Ladislav IV. Podľa nej daroval zem Pospech medzi Buzicou a Čečejovcami novému miestodržiteľovi. Z listiny sa dozvedáme, že toto územie pôvodne patrilo panstvu Turňa, ale ho z neho vyňal.
Nasleduje listina kráľa Belu IV. z 5. júna 1243, podľa ktorej ešte pred týmto rokom patril k panstvu Turňa aj Plešivec.
Termín Turnianska stolica (významovo župa) je prvý krát známy z roku 1272. Vtedy kráľ Štefan V. vyňal z jej územia Terestene (Teresztenye), čo je lokalita v súčasnom Maďarsku. V roku 1274 sa v listine rovnakého kráľa spomína už aj župan, ktorý sa menoval Sebastián. Podľa historika Branislava Varsíka Turnianska župa vznikla v druhej polovici 13. storočia.
Prvú písomnú zmienku o Turni nad Bodvou ako o obci či rovno o župnom meste poznáme až z roku 1263. Je však nepochybné, že Turňa je oveľa staršia a ešte pred týmto rokom požívala výsady ostrihomského arcibiskupstva, pod ktoré patrila.
V roku 1314 mesto patrilo do majetkov magistra Jána de Thurna (Jána z Turne), syna Ladislava a vnuka Tekuše (Tekhus). V roku 1406 však jeho rod vymrel a Turňa opäť patrila kráľovi. V roku 1406 od kráľa Žignumda Luxemburského získal hrad Turňa a príslušné panstvo Pavol Bešeni (Besenyõ) z Egezdu. Po jeho smrti v roku 1436 získal hrad a jeho panstvo Štefan z Branča so synom Silvestrom. Nie je presne známe, ako sa hrad s panstvom dostali do rúk ostrihomského arcibiskupa Jána, ale ten ich v roku 1476 spolu s Henrichom Scopom a jeho manželkou Dorotou predal Imrichovi Zápoľskému. V tom istom roku sa Turňa nad Bodvou stala slobodným kráľovským mestom s vlastným súdnictvom.
V roku 1567 bolo v Turni nad Bodvou 16 port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi a vedie do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov ale podľa počtu port. Na jednu hospodársku usadlosť s portou sa zvykne počítať minimálne sedem ľudí (rodina a paholkovia), takže v danom roku v Turni nad Bodvou žilo minimálne 112 ľudí. K tomu ešte možno prirátať 16 želiarov (bezzemkov) a 4 slobodníkov (oslobodených od dane), o ktorých sa sčítanie rovnako zmieňuje. Bol to však stav krízy, pred daným rokom tu bolo port určite viac, keďže v roku 1567 sa na území Turne nachádzalo aj dvadsať vypálených domov. V roku 1562 totiž Turňu vypálili Turci. V druhej polovici 16. storočia tu stálo už 80 domov a ich obyvatelia mali maďarské mená, bola to teda maďarská obec či mesto.
Po ukončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho (Rákóczi) a následnej morovej rane žilo v roku 1715 v Turni nad Bodvou len desať rodín a v roku 1720 dokonca len sedem. Opätovné osídľovanie prinieslo do mesta aj Slovákov, čo vyplýva z Lexikónu osád z roku 1773, ktorý zaznamenáva, že v Turni nad Bodvou sa rozpráva maďarsky aj slovensky.
V časoch I. ČSR tu pôsobilo viacero výrobných podnikov. Najviac ľudí pracovalo v dielňach na spracovanie koží, v bryndziarni, v sódovkárni, v tlačiarni a v mlyne. Viacerí sa zaoberali aj vyrábaním košíkov, pálením vápna a dreveného uhlia.
V rokoch 1938 až 1944 patrila Turňa nad Bodvou pod Horthyho Maďarsko. Počas II. svetovej vojny bola viackrát oslobodená a opäť v područí Nemecka, po definitívnom oslobodení bola veľká časť domov zničená alebo aspoň značne poškodená.
Štátne majetky tu založili už v roku 1945 a jednotné roľnícke družstvo v roku 1951.
Genéza názvu obce
1262 - Torna
1263 - villa Torna
1278 - Turnua, Turna
1279 - poss. Torna
1314 – Thurna
1332 –Torna, Terna
1340 – Torna
1357 – poss. Thorna, Torna
1476 – civitas Thorna
1773 – slovensky: Torna, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
1808 – slovensky: Turňa, maďarsky: Torna, nemecky: Tornau
Súčasnosť
Turňa nad Bodvou má v súčasnosti cez 3 500 obyvateľov. Z pôvodného mestského rázu ostali historické domy z počiatku 20. storočia.
Obec je turisticky navštevovaná pre blízkosť hradu a unikátny gotický kostol so stredovekými i barokovými freskami. Z obce vychádza modrá turistická značka, ktorá vedie na Turniansky hrad a ďalej cez Zádielsku planinu do Zádielskej doliny s pokračovaním okolo Hačavy cez rekreačnú oblasť Šugov do Jasova.
Južne od Turne sa v jej katastri zlievajú rieky Turňa a Bodva.
Západne od obce sa nachádza Turniansky rybník, ktorý patrí pod chránené vtáčie územia.
Cez Turňu nad Bodvou prechádza tematická turistická Turnianska vínna cesta.
V obci sa nachádzajú dva penzióny s reštaurácia. Sú to penzión Réva: www.penzionreva.sk a Reštaurácia pod hradom: www.slovensky-kras.eu/svk/ubytovanie/turna/clanek.php?ID=38.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Moldavská cesta 419/49, 044 02 Turňa nad Bodvou
Telefón: 055 466 21 38
E-mail: turna@mail.t-com.sk
Domovské stránky: www.turnanadbodvou.ocu.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Autorský kolektív: Historické zvesti z minulosti Abovsko – Turnianskej Župy a Košíc
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie
Turnianska kotlina
Košická kotlina
Zádielska planina
Rieka Turňa
Rieka Bodva
Turniansky hrad
Župný dom
Renesančný kaštieľ
Historické fotografie
Potravné družstvo
Historická pohľadnica kostola
Turniansky hrad na dobovej pohľadnici
Centrum so sochou sv. Jána
Na už nejestvujúcom jazere pri kaštieli
Turniansky hrad od Zádielskej planiny
Oslavy 1. mája
Hladomor
Pôvod názvu
Dobytčí a nevedno aký trh
Hrad a vinice
Železnica v Turni
Príchod vojsk Miklósa Horthyho
Obyvatelia a ich práca
Župný dom s Masarykovým portrétom
Staré príbehy z Turne nad Bodvou
Katikine kúzelné Vianoce - príbeh z konca II. svetovej vojny – autor: Silvia Bolčová
Čarovná sila zápaliek - príbeh z druhej polovice štyridsiatych rokov o ľudovom liečiteľstve – autor: Silvia Bolčová
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
