Košice: Krypta Františka II. Rákociho
@ :: Okolie ::
Mar 22 2013, 13:22 (UTC+0) | Košice: Azda najnavštevovanejšou hrobkou v Košiciach je krypta v Dóme sv. Alžbety, kde sa nachádzajú kamenné sarkofágy s telesnými ostatkami Františka II. Rákociho (Rákoczi), jeho matky Heleny Zrínskej (Ilona Zrínyi), jeho syna Jozefa a druhov, ktorí ho sprevádzali počas jeho exilových rokov v tureckom meste Rodošto.
História
Po rehabilitácii Františka II. Rákociho, kedy Viedeň zrušila cisársky dekrét, ktorý ho vyhlásil za vlastizradcu, nastali prípravy na prenos jeho telesných ostatkov do Košíc, kde by ho mohli pochovať na dôstojnom mieste.
Pohreb sa konal dňa 29. októbra 1906. Ceremoniál začal o pol ôsmej ráno a Košice boli zaplnené ľuďmi z mnohých miest. Sprievod kráčal z Klobušnického (dnes Masarykovej) ulice a pokračoval po Hlavnej, kde pri Dóme svätej Alžbety skončil. Ešte skôr, ako sa dav pohol, zaznela salva z 24 kanónov a rozozvučali sa zvony všetkých košických kostolov. Pri tejto príležitosti priniesli do mesta aj zvony z Regeca, Zborova a Borše, teda z niekdajších Rákociho panstiev.
Na čele sprievodu sa viezol štátny tajomník Ján Hadík na arabskom bielom koni, za ním kráčali štyria trubači v dobových odevoch z čias Rákociho, ďalej tristo vybraných mužov z Abova v čiernych košeliach a čiernych nohaviciach s čerenými výšivkami a valaškami v rukách. Za nimi nasledovali zástupcovia území, ktoré v čase povstania stáli na Rákociho strane. Boli to nielen Maďari, ale aj Slováci, Rusíni a Ukrajinci. Niesli rôzne dobové znaky, medzi zástavami sa našiel aj unikát – jedna rumunská rodina priniesla pôvodnú kuruckú vlajku, ktorú ukrývala viac ako dvesto rokov. Vyslancov Šarišskej župy tvorili nielen úradníci samosprávy, ale aj zástupcovia niekdajších Rákociho panstiev – Veľkého Šariša a Zborova. Ozdobení boli rákociovskými modro-červenými stuhami. Za nimi šli delegáti rôznych miest. Zástupca mešťanostu Košíc niesol čiernu zástavu, na ktorej boli vyobrazené zlaté plamene a patrónka Uhorska. Za ním bol na konci rytier v dobovom brnení a potom štyria muži s Rákociho odznakmi – veliteľskou palicou, mečom, šišakom a zlatými medailónmi. Za týmito znakmi moci kráčal kôň s čiernou zamatovou prikrývkou až po zem, na ktorej bol Rákociho erb a ďalej konská jazda so zástupcami všetkých prítomných stolíc v slávnostných krojoch. Bohato zastúpená bola aj cirkev - približne šesťsto kňazov a deväť biskupov – rímsko-katolícko aj grécko-katolíckych. Za nimi prichádzal kočiar s ostatkami Františka II. Rákociho, jeho matky Heleny Zrínskej a jeho syna Jozefa Rákociho. V kočiari bolo zapriahnutých šesť bielych koní. Do druhého kočiaru uložili telesné ostatky verného Rákociho druha Mikuláša Berčéniho, jeho manželky Kristíny, grófa Antona Esterháziho a dvorana Mikuláša Šibrika. Nasledoval zástup členov rodín prítomných nebožtíkov, uhorskej vlády, zástupcovia oboch komôr krajinského snemu, evanjelickej cirkvi a opäť zástupcovia samospráv jednotlivých žúp.
Sprievod kráčal od pol ôsmej do pol jedenástej.
Súčasnosť
Krypta si zachovala pôvodný stredoveký štýl rannej gotiky. Nad jej dverami je postava mnícha s kuklou, ktorý má v rukách erb Rákociovcov.
Telesné ostatky všetkých pochovaných sa nachádzajú v štyroch kamenných sarkofágoch. V jednom sú spoločne František II. Rákoci, jeho matka Helena Zrínska a jeho syna Jozef. V ďalšom je gróf Anton Esterházi, v treťom dvoran Mikuláš Šibrik a vo štvrtom Mikuláš Berčéni s manželkou Kristínou Čákiovou (Csáky).
Mramorové sarkofágy zostrojili budpeštianski sochári Anzelm Andreetti a František Mikula.
Sarkofág Františka II. Rákociho, Heleny Zrínskej a Jozefa Rákociho
V sarkofágu sú dve rakvy. Rákociho je z cyprusového dreva a jeho pozostatky spočívajú na poduške, ktorú naplnili zemou z Borše a z Veľkého Šariša. Cyprusová rakva je ešte uložená v druhej medenej rakve.
Telesné pozostatky Heleny Zrínskej uložili taktiež do truhly z cyprusu a tú do medenej rakve. Okrem jedenej sa tam nachádza ešte jedna menšia cyprusová rakva s lebkou, jednou ramennou kosťou, jednou stehennou kosťou a piatimi rebrami Jozefa Rákociho.
Rákociho sarkofág zdobí jeho kniežací erb. Na bokoch sú to zasa erb Zrínskych a hessenský erb.
Ba bokoch sarkofágu je nápis:
„Tu spočívajú František II. Rákoci, knieža Uhorska a Sedmohradska + 8. apríla 1735 v Rodošto, jeho hrdinná matka Helena Zrínska, manželka kniežaťa Františka I. Rákociho, neskôr Imricha Tököliho + 18. februára 1703 v Nikodemii a jeho syn Jozef Rákoci + 10. novembra 1736 v Čiernej vode, ktorí nepriaznivým osudom svojho národa sa dostali do vyhnanstva. – Tomuto vyhnanstvu urobil koniec apoštolský kráľ František Jozef I., ktorý dal ich drahé ostatky na nekonečnú radosť národa priviezť naspäť a uložiť na večný odpočinok vo svätej vlasti v roku 1906. – Ich slávna pamiatka nech posilňuje lásku potomkov k vlasti.“
Sarkofág kuruckého generála a grófa Antona Esterháziho
Napravo od Rákociho sarkofágu sa nachádza sarkofág kuruckého generála a grófa Antona Esterháziho. Tento muž sprevádzal Rákociho aj vo vyhnanstve. Jeho telesné ostatky spočívajú v medenej rakve.
Na mramorovom sarkofágu je nápis:
„Gróf Anton Ešterházi z Galanty a z Frakna + v Rodošto 10. augusta 1722.“
Sarkofág dvorného majstra Mikuláš Šibrika
Blízko okna na severnej strane krypty sa nachádza sarkofág dvorného majstra Mikuláša Šibrika. Jeho pozostatky uložili do medenej rakve dlhej a tá je vložená do sarkofágu.
Na sarkofágu sa nachádza nápis:
„Mikuláš Šibrik z Ováru a Szarkvaskendu + v Rodošto 7. októbra 1735.“
Sarkofág Mikuláša Berčéniho s manželkou Kristínou Čákiovou
Sarkofág kuruckého generallisima a užského župana Mikuláša Berčéniho a jeho druhej manželky Kristíny Čákiovej stojí trochu bokom v západnej časti kaplnky. Telá manželov uložili osve do cyprusových rakiev a tie spoločne vložené do rakve medenej s dåžkou.
Na boku mramorového sarkofágu sú vyobrazené erby rodov Berčéni a Čáki a nápis:
„Gróf Mikuláš Berčéni zo Székeša + 6. novembra 1725 a jeho manželka Kristína Čákiová z Keresztszeghu + 25. apríla v Rodošto.“
Kontakt
Adresa Dómu sv. Alžbety:
Dóm sv. Alžbety
Hlavná ul.
040 01 Košice
Adresa fary:
Farnosť sv. Alžbety
Hlavná 26
040 01 Košice
Otváracie hodiny pre turistov:
(Pre prípadné aktualizované časy si pozrite nižšie uvedený web)
pondelok: 13.00 – 17.00
utorok: 9.00 – 17.00
streda: 9.00 – 17.00
štvrtok: 9.00 – 17.00
piatok: 9.00 – 17.00
sobota: 9.00 – 13.00
nedeľa: v chráme sa sprievodcovské služby neposkytujú
Okrem dómu si je možné urobiť vyhliadku na .centrum Košíc z veže a navštíviť kryptu Františka II. Rákociho.
telefón – Dóm – číslo pre turistov platné len v čase otvorenia: +421 918 690 546 – v slovenčine, v maďarčine
telefón na Farnosť sv. Alžbety: +421 55 622 15 55
web: www.dom.rimkat.sk
e-mail: dom@rimkat.sk
V prípade záujmu o renomovaných sprievodcov mestom Košice odporúčame:
PhDr. Milan Kolcun – v slovenčine, ruštine, angličtine a španielčine
Mobil: +421 905 550 656
Web: www.potulka.sk
E-mail: kolcun@potulka.sk
Alžbeta Czimová – v slovenčine, v maďarčine
Mobil: +421 903 470 986
Web: www.potulka.sk
E-mail: alzbetaczimova@stonline.sk
Ing. Zoltán Balassa – v slovenčine, v češtine, v maďarčine
Mobil: +421 915 341 930
Web: www.potulka.sk
E-mail: bazalt@gmail.com
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
