Herľany, Rankovce: Rankovské skaly
@ :: Okolie ::
May 21 2013, 14:33 (UTC+0) | Herľany, Rankovce, okres Košice-okolie: I keď Slanské vrchy, ktoré sa rozprestierajú v Košickom i Prešovskom samosprávnom kraji, nepatria medzi top turistické destinácie, nachádza sa v nich viacero atraktívnych miest, ktoré sú hodné poznania. V Košickom kraji to nie je len Herliansky gejzír, jazero Izra, či prales Veľkého Miliča, ale aj Rankovské skaly.
Čo sú Rankovské skaly
Geologický odkryv vulkánov: Slanské vrchy patria medzi sopečné pohoria. Vznikli v neogéne, ktorý patrí do mladších treťohôr. Tým, že vulkanickou činnosťou vyrástli práve v tejto oblasti, oddelili Košickú kotlinu a Východoslovenskú nížinu.
Vek vulkanických zlepencov Rankovských skál je známy, aj keď nie celkom presne. Sopečné erupcie tu radikálne menili charakter krajiny v časoch od spodného sarmatu (pred 12 miliónmi rokov) do doby spodného panónu (pred 10 miliónmi rokov). Nebola to však suchá krajina plná ohňa, ale južný okraj stratovulkánu Zlatá Baňa a vulkánu Šťavica sa pri vyvieraní magmy ukladal do vodného, pravdepodobne jazerného prostredia. Okrem samotného masívu tohto horského chrbta tu vznikli tiež tzv. parazitické odkryté vulkány, medzi ktoré patria aj Rankovské skaly.
Prírodná rezervácia: Už v roku 1976 Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky vyhlásilo Rankovské skaly za prírodnú rezerváciu. Okrem samotných skál bol dôvodom vyhlásenia ochrany aj nevšedný biotop lesa so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Prechádzať sa javorovo-lipovým lesom je naozaj nevšedný zážitok. Treba však dodať, že v súčasnosti sú na postupe skôr buk a hrab a pôvodný javorovo-lipový les na ústupe. Deje sa tak prirodzenou cestou. Rezervácia požíva najvyšší 5. stupeň ochrany a jej rozloha je 237 300 štvorcových metrov. V neposlednom rade je to hniezdisko chránených dravcov včítane stále ohrozenejších druhov sokola.
Prečo ísť na Rankovské skaly
Výstup na vrchol nie je natoľko náročný, aby sa stal prekážkou čo by len pre príležitostných turistov s priemernou kondíciou. Odmenou za túru je 180 stupňový výhľad s prevýšením oproti úpätiu hôr cca o 400 výškových metrov. Tento výhľad bezpochyby patrí medzi najkrajšie v kraji.
Priamo pod nohami sa vám v plnej veľkosti otvára Košická kotlina a zároveň pohľad na pohoria Slanské vrchy, Zemplínske vrchy, Čergov, Volovské vrchy a Čierna hora. Môžete sledovať „živú mapu“ okolitých obcí a ich cestných spojníc, pohľad na Košice a v diaľke i na U.S. Steel.
Výstup na vrchol vedie cez prírodnú rezerváciu Malé Brdo, ktorej prales má tiež čo do seba.
Odporúčaná trasa výstupu: Z Herlian po zelenej turistickej značke
Je viacero možností, ako sa dostať na Rankovské skaly. Uvedená trasa je najkratšia a časovo najmenej náročná. Počas cca 5 km však počítajte s prevýšením 425 metrov. Stúpanie nie je rovnomerne rozložené, výraznejšie je v druhej časti trasy, avšak žiaden vyslovene strmý svah na ňom nie je.
Časové nároky:
Tam: Herľany – Rankovské skaly 1 hod a 35 min
Späť: Rankovské skaly – Herľany 1 hod a 10 min
Prevýšenie:
Herľany (365 m.n.m.) – Rankovské skaly ráscestie (780 m.n.m.) 415 výškových metrov
Rankovské skaly ráscestie (780 m.n.m.) – Rankovské skaly (790 m.n.m.) 10 výškových metrov
Celkové prevýšenie: 425 metrov
Opis trasy
Väčšina turistov začína trasu na parkovisku Herlianskych kúpeľov. Dávajte si pozor, hneď na parkovisku máte zmätočnú informáciu. Na drevenej tabuli sú smerovky Rankovské skaly (doľava) a Gejzír (doprava). Smerovka síce ukazuje smer, kde sa Rankovské skaly nachádzajú, ale nie, kadiaľ tam vedie chodník so zelenou turistickou značkou. Na jeho začiatok musíte ísť ku Gejzíru a prejsť napravo od reštaurácie, kde už nájdete turistické značenie so správnymi údajmi. A trasa začína úplne opačným smerom, ako ukazuje drevená smerová šípka na parkovisku. (Už pár metrov na ceste k niekdajším kúpeľom za touto zmätočnou drevenou šípkou však máte na strome ďalšiu smerovkou, ktorá ukazuje správny smer.)
Širokou lesnou cestou pozvoľna stúpate nahor. Značkovanie je dobré, nemôžete zablúdiť. Po niekoľkých sto metroch lesná cesta vychádza na asfaltovú cestu, ktorá smeruje z Herlian do Banského. Pohľadom naľavo vidíte horský masív aj s Rankovskými skalami. Stúpate necelý polkilometer po asfaltke, až budete mať po ľavej strane veľký drevený kríž a po jeho stranách dve lipy. Tu značka bočí doľava.
Trasa ďalej mierne stúpa po dlhých, ale neširokých lúkach. Značkovanie je miestami slabšie viditeľné, nachádza sa na stromoch vľavo, ale pokračujte stále priamo hore až na koniec lúk, kde opäť vojdete dobre značenou a jasnou cestou do lesa.
Pokračujete zreteľným lesným chodníkom. Stúpanie nie je náročné, skôr minimálne. Do 15 minút prídete na malú lúku s padnutými stromami po kalamite. Tie tam asi ostanú ležať padnuté dlho, pretože ste už vstúpili do rezervácie Malé Brdo. Na konci malej čistinky značka bočí doľava. Musíte preliezať mohutné padnuté buky. Tu si už dávajte na značenie pozor. Po prelezení padnutých stromov slabšie zreteľný chodník pokračuje napravo nahor. Ešte dva až tri krát budete musieť liezť cez mohutné padnuté kmene. Horšie je, že viaceré z padnutých stromov mali na sebe značky a značkovanie trasy je tak v týchto miestach rizikovejšie. (Stav v máji 2013.) Držte sa stále udaného smeru. Čoskoro je aj lesný chodník zreteľnejší a značkovanie sa zlepší.
Trasa v tejto časti má stúpanie minimálne, miestami skôr zvlnený charakter. Až po čase začne mierne stúpať a privedie vás na lúčku, kde sa k vám zľava pripája širšia lesná cesta. Značenie ďalej je veľmi dobré. Širokou lesnou cestou neustále stúpate lesom, čo je síce trochu monotónne, ale nakoniec sa dostanete na horských chrbát. Pred vami sa o pár minút roztvorí priestor s veľkou lúkou, vyčnievajúcimi mohutnými bukovými solitérmi po ľavici a o chvíľu aj s turistickým rázcestníkom. Ten na smerových tabuliach oznamuje, že ak by ste pokračovali priamo, prídete na vrch Vyžník, kde sa zelená značka stretáva s červenou a smeruje na Makovicu, prípadne opačným smerom po červenej do Herlianskeho sedla. Druhá smerovka ukazuje na cestu k Rankovským skalám.
Prejdete horskou lúkou nahor k čnejúcim solitérom a za ne do lesa na dobre značený chodník, ktorý ešte mierne stúpne a privedie vás až ku skalám. Z ich vrchu sa pred vami otvoria stovky štvorcových kilometrov krajiny, ktorú môžete nerušene z výšky pozorovať. Tu trasa končí.
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
