Herľany
@ :: Okolie ::
May 22 2013, 10:40 (UTC+0) | Poloha
Obec Herľany sa nachádza 29 kilometrov severovýchodne od Košíc pri ceste č.576 v okrese Košice - okolie. Je situovaná na západnom okraji Slanských vrchov. Nadmorská výška v strede obce je 365 metrov nad morom, chotár má nadmorskú výšku od 356 do 702 metrov nad morom. Poloha obce na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany poznáme z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva. Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 - 1487. V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce. Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha. Oproti Žírovciam sú postavené vyššie, viac vysunuté v horách. Obce v tom čase vznikali rozrastaním počtu z dolín, kde boli potoky bohatšie, smerom vyššie. Herľany sa nespomínajú ani v portálnom súpise Abaujskej stolice z roku 1427, ani v zozname svinického panstva z rokov 1430 až 1431.
Tým, že boli Herľany postavené vyššie, nebol tam dostatok ornej pôdy, čo sa v 16. storočí prejavilo vyľudnením dediny. Toto nebolo ničím mimoriadne, v rovnakom čase sa vyľudnil aj Košický Klečenov. Portálny súpis z roku 1564 udáva, že v Herľanoch nebola žiadna porta. To však neznamená, že tam nežili žiadni ľudia. Porta je vlastne brána, ktorou mohol prejsť naložený voz, a ktorá viedla z ulice do hospodárskej usadlosti. V tom čase sa pri spisovaní používal tzv. portálny súpis, čiže sa spisovali takého brány a nie ľudia.
Aj portálny súpis z roku 1565 konštatuje, že v Herľanoch nie je žiadna porta, ale v súpise z roku 1570 sa konštatuje, že aj keď tu nie je žiadna porta, žije tam šesť želiarov, ktorí patrili novému majiteľovi Františkovi Homonnaymu, čo získal obec v roku 1570.
Portálny súpis z roku 1578 konštatuje, že v Herľanoch sa nachádza jedna polovičná porta (usadlosť), 4 štvrtinové porty, 3 želiari a 3 domy boli prázdne. Čiže za čias lokálneho panovníka Františka Homonnayho sa museli Herľany zaľudniť podobne ako Košický Klečenov. Na jednu portu sa počíta minimálne 7 ľudí (niekedy ich bolo aj 20 až 30), čiže v tom čase mali Herľany minimálne 13 obyvateľov. V roku 1598 už obec patrila Jurajovi Homonnaymu a bolo tam 9 domov.
V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov. Podľa urbáru vieme, že tam nebola žiadna celá usadlosť s hospodárskymi budovami, žilo tam 9 želiarov, ktorí platili cenzus, 2 želiari, čo neplatili cenzus a 2 domy boli prázdne.
Zachovali sa aj celé mená obyvateľov z roku 1601: Joannes Zolthay, Valentinus Oroz, Franciscus Barany, Georgius Bereczka, Petrus Rak, Andreas Bratisnko, Dimianus Simon, Joanes Metlar, Stanuslaus Poliak, Thomas Keorüleõ, Stephanus Zaba, Rozta Rwznak, Wraczowa.
Podľa historika Branislava Varsíka sú tieto mená jasným znakom toho, že tu žilo obyvateľstvo slovanského pôvodu. Je známe, že pri súpisoch maďarskí úradníci mená pomaďarčili, ale ich slovný základ a význam naznačuje skutočný národný pôvod. Na inom mieste tohto súpisu urbáru sa píše, že Herľančania sú Rusíni, čo bolo označenie pre pravoslávnych veriacich. Boli oslobodení od platenia desiatkov z obilia.
Historik Branislav Varsík sa však domnieva, že prví usadlíci Herlian boli nemeckého pôvodu, pretože tomu nasvedčuje názov obce. Podľa jeho predpokladov sem prišlo rusínske obyvateľstvo až v druhej polovici 16. storočia, kedy už dedinu Nemci neobývali.
Herľany už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína. Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín. V súpisoch z rokov 1715 a 1720 sa Herľany vôbec nespomínajú. Neuvádza ich ani konskripcii cirkví a farárov z roku 1746, ani v lexikóne obcí z roku 1773. Napriek tomu niektoré súčasné texty tvrdia, že v 18. storočí boli Herľany veľmi známe kúpeľné miesto, ktoré navštevovali aj cudzinci. Mohlo tak byť v závere storočia, pretože z roku 1808 sa dochoval písomný záznam, kde sú uvedené ako kúpele.
V roku 1851 autor Fényes uvádza Herľany ako nemeckú dedinu, pričom nemecké obyvateľstvo sa sem nasťahovalo za vlády Jozefa II. V tomto roku tu žilo 86 rím.-katolíkov a 15 luteránov. Išlo teda o nových obyvateľov, ktorí nahradili pôvodných pravoslávnych.
Už v rokoch 1864 - 1865 však František Pesty publikoval v zborníku informáciu, že predošlí obyvatelia boli Švábi, ale teraz v dedine žijú Slováci.
Počas I. ČSR sa miestni obyvatelia živili poľnohospodárstvom, prácou v lese a obsluhou v známych Herlianskych kúpeľoch. Po II. svetovej vojne význam kúpeľov prudko upadol a stratili svoj význam. V čase ČSSR sa v rokoch 1950 – 1955 v niekdajších kúpeľoch nachádzalo reštauračné a ubytovacie zariadenie vtedajšieho Krajského národného výboru v Košice. V rokoch 1956 – 1968 zasa rekreačné stredisko Revolučného odborového hnutia a potom do roku 1983 školiace stredisko pre zahraničných študentov, ktorí sa tu učili slovensky. Tiež dve ubytovacie zariadenie a reštaurácia, pretože bývalé kúpele so studenovodným gejzírom a prameňmi minerálnej vody boli vyhľadávanou rekreačnou oblasťou pre Košičanov. JRD tu bolo založené v roku 1959.
Genéza názvu obce:
Názov obce je nemeckého pôvodu, pochádza z 15. storočia, a i keď prešiel viacerými zmenami, Branislav Varsík predpokladá, že najpôvodnejší názov bol asi Hardlein. Význam toho slova sa skladá do stredovekého hart - horský les, alebo pastvina, a koncovka -lien znamená zmenšeninu.
1487 - poss. Haryan
1564 - Harlyan
1565 - Harlyan
1570 - Harlyan
1578 - Harlyan
1589 - poss. Hardlein
1598 - Harlian
1601 - Harlany
1637 - Hajlan
1808 - maďarsky: Herlány, nemecky: Herlein
1818 - slovensky: Herlany
1829 - Herlany
1851 - Herlein
1868 - slovensky: Herlani
1906 - slovensky: Herľani
Súčasnosť
Obec má približne 300 obyvateľov. Je stále známou víkendovou destináciou Košičanov, pretože príťažlivý je nielen chránený prírodný výtvor – studenovodný gejzír, ale tiež tri pramene minerálnej vody a atmosféra niekdajších historických kúpeľov.
V Herľanoch sa nachádzajú pamiatkovo chránené niekdajšie kúpeľné budovy „Dargov“, „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“. Na severozápade katastra obce sa nachádza štátna prírodná rezervácia Malé Brdo. Dva kilometre od Herlian sa na zalesnenom kopci na kóte „Hradisko“ zachovali chabé zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia.
Areál historických kúpeľov včítane gejzíru patrí Technickej univerzite v Košiciach. Nachádza sa tu turistické ubytovne Gejzír a Branisko, ktoré taktiež patria Technickej univerzite. Kontakt: Učebno-výcvikové zariadenie TU Košice, 04 446 Herľany, telefón: 055/696 41 55.
Kontakt
Adresa:
Obecný úrad Herľany
Herľany 54
044 46 Herľany
Telefón: +421 55 69 64 122
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny
Eduard Dobra, Ján Pinka: Herliansky gejzír a prírodné bohatstvo v okolí
Spracoval: Slavomír Szabó
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Herliansky gejzír
Rankovské skaly
Malé Brdo
Poviedky z obce Herľany
Špehúň v bielom -príbeh z rokov 1943 až 1946 – autor: Slavomír Szabó
Božie mlyny - príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Zjavy nevšedné -tradovaný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Láska pod gejzírom - skutočný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Deň pred Veľkým piatkom - skutočný príbeh zo začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Historické fotografie z obce Herľany
Gejzír a jeho história
Ženy v slávnostnom oblečení
Vila ministerského predsedu Júliusa Andrášiho
Kúpeľní hostia
Do Ameriky a z Ameriky
Žandárska stanica a pošta
Kúpeľná budova
Základná škola
Smutný koniec kúpeľnej éry
Poľnohospodárske práce
***
|
|
