Zádiel: Cukrová Homoľa
@ :: Okolie ::
Feb 07 2014, 18:41 (UTC+0) | 
Cukrová homo¾a poh¾adom zo Zádielskej tiesòavy 
Cukrová homo¾a poh¾adom zo Zádielskej tiesòavy 
Cukrová homo¾a poh¾adom zhora zo Zádielskej planiny 
Cukrová homo¾a poh¾adom zhora zo Zádielskej planiny |
Zádiel, okres Košice-okolie: Určite najznámejším a najčastejšie obdivovaným prírodným výtvorom Zádielskej tiesňavy je skalná veža Cukrová homoľa. Z pozície turistu, ktorý prechádza dolinou, sa tento vápencový ihlan s výškou 105 metrov zdá takmer lezecky nezdolateľný. Pomerne častý výskyt skalolezcov na jeho stenách však svedčí o opaku. Cukrová homoľa je jediné miesto v tejto národnej prírodnej rezervácii s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde je možné vo vymedzenom čase a s príslušným doprovodom liezť na skaly.
Pôvod útvaru
Výrazná a špicatá Cukrová homoľa je zvyškom západného okraja Zádielskej planiny. Túto od planiny Horný vrch oddeľuje Zádielska tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou potoka Blatnica. Úzka dolina má miestami håbku vyše 300 metrov a je tu výrazný teplotný rozdiel medzi jej chladným dnom a teplými časťami planín. Možno to pozorovať aj na výskyte rastlinných druhov. Typická teplomilná krasová flóra rastie na planinách.
Výrazným teplotným rozdielom a s ňou súvisiacou erozívnou činnosťou sa úzky výbežok Zádielskej planiny začal od planiny oddeľovať, až vznikol tento impozantný a samostatne sa týčiaci sa skalný útvar.
Cukrová homoľa v miestnych povestiach
Jedna z povestí hovorí o matke, ktorá mala nesmierne krásnu dcéru. Bola tak presvedčená o jej výnimočnosti, že sa ju rozhodla dať za ženu iba takému odvážnemu mužovi, ktorý vylezie na vrchol Cukrovej homole a prinesie odtiaľ kavyľ. Kavyľ je druh ozdobnej trávy, ktorý sa používal na dekoráciu kytíc alebo mužských klobúkov.
Severne hneď za Cukrovou homoľou sa nachádza Kráľovská jaskyňa. Podľa povesti sa tam skrýval kráľ Belo IV., ktorý pri rieke Slaná prehral bitku s Tatármi. Povesť hovorí, že v tejto jaskyni zhromažďoval zvyšky svojho vojska, než sa vybrali hľadať pomoc do Nitry. Časť tohto príbehu je literárne spracovaná v poviedke V stopách kráľa. K zaujímavosti patrí aj Kráľov prameň, ktorý sa nachádza pri tejto skale, z ktorého údajne Belo IV. pil.
Skalolezectvo
Výstup na Cukrovú homoľu má svoje dlhoročné tradície. K takým zaujímavým patril rituál, kedy v časoch totalitného režimu na jej vrchol liezli skalolezci vždy 1. mája skoro ráno, aby na jej vrchole vztýčili československú a sovietsku štátnu vlajku.
V súčasnosti na vrchol vedie devätnásť skalolezeckých trás. Najjednoduchšia z nich má obtiažnosť 3. Je to z jej zadnej strany, ktorá je obrátená smerom k planine, takže ju z doliny nevidieť. Táto strana nemá hladké skaly a asi do polovice výšky Cukrovej homole je možné vyjsť po svahu, s ktorým je z tejto časti spojená. Podľa informácií zo Správy Národného parku Slovenský kras sa našiel aj skúsený lezec, ktorý tadiaľ vyšiel na vrchol v poltopánkach a bez lán. (Neodporúčame skúšať!)
V súčasnosti je možné na vrchol liezť od 1. augusta do 31. januára. Je to dané ochranou blízko hniezdiacich vzácnych vtáčích druhov. Výstup na homoľu je možný po dohode a s doprovodom spoločnosti Plum.
Kontakt
Web: www.plumsro.sk
Tel: 0905 32 61 51
Mail: gabi@plumsro.sk
|
|
