Silická Jablonica: Zbojnícka jaskyňa
@ :: Roznava - Okolie ::
Feb 13 2014, 13:52 (UTC+0) | Silická Jablonica, okres Rožňava: V časti, ktorá spája krasové planiny Dolný vrch a Silickú planinu Slovenského krasu sa v skalných bralách Prírodnej rezervácie Sokolí kameň sa nachádza Zbojnícka jaskyňa. Nie je to ľahko prístupné miesto; uprostred divokej prírody má nielen svoj vysoko estický, ale aj historický význam. Podľa archeologických výskumov je jaskyňa s človekom spojená už od mladšej doby kamennej.
Jaskyňa
Zbojnícka jaskyňa sa nachádza v západnej časti brala a jej veľký vchod je nepriehľadnuteľný. Za ním sa nasleduje vysoký a rozľahlý priestor, ktorý pokračuje chodbou a končí závalom.
Práve tu archeológovia našli nálezy z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby sťahovania národov, v ktorom tu zdokumentovali výskyt slovanskej kultúry. Pozoruhodné nálezy sa tu našli i z čias tredoveku, čo súvisí s existenciou hradu Sokolí kameň, ktorý stál na skale nad jaskyňou.
Jaskyňa nemá výraznejšiu krasovú výzdobu, ale jej vstupný portál je impozantný. Od roku 1971 v podstate môžeme hovoriť len o torze niekdajšej jaskyne. Práve v tomto roku totiž nastala veľká povodeň, ktorá strhla časť zvyškov hradu Sokolí kameň a značne zmenila nielen jaskyňu, ale aj jej okolie. Hrádok bol dokonca pravdepodobne spojený priamo s podzemnými priestormi, avšak tieto už zanesením zanikli. Miesto, kde dnes jaskyňa končí, malo v minulosti pokračovanie. V niektorých starších záznamom sa dokonca uvádzajú tri podľažia podzemných priestorov, pričom z tretieho najnižšieho vyviera na povrch prameň Turne.
Správa košických archeológov Ladislava Olexu a Gariela Tökölyho o zmenách jaskyne podáva informáciu z roku 1976. Podľa ich vyjadrenia v dôsledku záplavy z roku 1971 došlo aj k posuvu kultúrnych vrstviev, čo môže ďalší archeologický výskum čiastočne komplikovať. I tak tu pri svojej 4innosti našli keramické črepy kyjatickej kultúry, ktorá na našom území prekvitala priblžne okolo roku 1 100 pred našim letopočtom.
Prameň Turne každoročne na jar vyplaví pomerne veľa črepov, ktoré sa nachádzajú priamo na povrchu, alebo tesne pod lístím.
Jaskyňa v príbehoch
Z miestnych príbehoch sa Sokolia skala a Zbojnícka jaskyňa uvádzajú najmä ako častý úkryt vojenských zbehov a miesto, kde sa stretávali pytliaci. Podľa spomienok najstarších obyvateľov Silice a Silickej Jablonice to údajne bol aj úkryt zbojníkov, ktorí tu vyčíňali v druhej polovici 19. storočia.
Sokolia skala a Zbojnícka jaskyňa majú podľa povesti aj svoj súvis so vznikom dedín Silica a Silická Jablonica. Údajne v roku 1241, keď toto územie pustošili tatárske hordy, zanikli viaceré dediny na Silickej planine, medzi inými aj dedina Čierna Vàba. ¼udia, ktorým sa podarilo utiecť hľadali záchranu na hrádku Sokolí kameň. V tom čase však reáne tento hrad ešte nejestvoval, kamenný hrad tu postavili až v roku 1243. Je však možné, že sa tu v danom čase nachádzalo palisádové hradisko. Aj to však dobyli a vypálili Tatári. Z hradiska sa vraj podarilo utiecť sestre šľachtica Bebeka. ¼udia ukrytí v jaskyni sa nevedeli dohodnúť, kde začnú po odchode Tatárov žiť. Tak sa rozdelili na dve časti a založili dediny Silica a Silická Jablonica.
Príbehy spojené s jaskyňou majú názvy Dedina jabloňového kvetu, Sára a polovičné teľa, Prvý prípad žandárskej stanice.
Prístupnosť
Prístup je pomerne jednoduchý, ale nie je to žiadna prechádza širokým turistickým chodníkom. Od Silickej Jablonice vedie asfaltová cesta v smere na Silicu. Po ľavej strane tešie riečka Turňa. Držte sa proti jej prúdu, aj keď sa od cesty odkláňa a musíte ísť bez cesty po jej brehu. Privedie vás až pod Sokoli skalu a prameň je tesne pod vchodom do jaskyne. Do hodinky ste tam.
GPS: N 48° 32,7600 / E 20° 33,9318
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
