Silická Jablonica: Sokolia skala
@ :: Roznava - Okolie ::
Feb 13 2014, 15:01 (UTC+0) | Silická Jablonica, okres Rožňava: Impozantné a vyše sto metrov vysoké vápencové skalné bralá, prameň rieky Turňa , Zbojnícka jaskyňa, vzácne archeologické nálezisko a zvyšky hradu Sokolí kameň - to všetko na jednom mieste možno nájsť v Prírodnej rezervácii Sokolia skala. Nachádza sa na spojnici krasových planín Dolný vrch a Silická planina v Slovenskom krase. Nakoľko ku skalám nevedie žiadna cesta a vládne tu nádherný pokoj, je toto miesto zároveň i dôležitým hniezdiskom sokolov.
Prírodná rezervácia
Prírodná rezervácia Sokolí kameň bola vyhlásená v roku 1981 a jej rozloha je 11,69 hektárov. Platí tu 5. najvyšší stupeň ochrany, čo znamená, že na jej územie je zákaz vstupu. Nie celý skalný komplex je však v rezervácii, skaly situované západnejšie sú mimo jej územia. Jaskyňa i hrad však priamo v nej.
Pôvod názvu je jasný. Stačí sa prejsť tesne pod skalnými bralami a poľahky sa dajú nájsť rôzne vtáčie kosti a kostičky, prevažne holubov - koristi vtáčích dravcov. Ornitológovia každoročne prechádzajú krúžkovanie vzácnych hniezdiacich druhov.
Návštevníka však predovšetkým uchváti krása tohto odľahlého kúta prírody s pôvodnými bučinami, jej pôvodná a človekom nezasiahnutá forma s divokosťou a poetikou zároveň. Z vrcholu skaly nad jaskyňou, kde sú chatrné zvyšky hradného múru, je nádherný výhľad na okolie.
Hrad Sokolí kameň nad Zbojníckou jaskyňou sa prvý krát spomína v roku 1243 a už v roku 1399 bol zaniknutý. Dôvod jeho zániku nepoznáme. V staršej literatúre je však niekde uvádzaný ako Zbojnícky hrad alebo Zbojnícky hrádok. Možno sa domnievať, že niekdajšie zrúcaniny i jaskyňa slúžili Zbojníkom ako úkryt. Logiku to má aj v tom, že Sokolia skala stojí neďaleko cesty zo Silickej Jablonice na Silicu. V časoch, keď ešte cesta cez horský priechod Soroška nejestvovala, prechádzala hlavná obchodná spojnica medzi Turnianskou a Rožňavskou kotlinou práve tadiaľ.
Miesto a príbehy
Podľa povesti hrad Sokolí kameň postavil prvý Bebek a patril medzi jeho sedem hradov. Prvá písomná zmienka o existencii pevnosti je z roku 1243, čo by mohlo časovo korešpondovať s časom, kedy Bebekovci získali od kráľa Bela IV. okolité panstvá. (Povesť však vo svojej poetike tvrdí, že Bebek získal od víly poklad nesmiernej ceny a tak dal postaviť hrady.) Príbeh je literárne spracovaný v poviedke Svedectvo bosého richtára.
Iná povesť hovorí o tom, že pevnosť nad Sokoliou skalou v roku 1241 dobyli tatárske hordy. Teoreticky nemožno vylúčiť ani to, ale je tu "ak"... Ak bol hrad ešte palisádový - mnoho neskorších kamenných hradov bolo spočiatku palisádových. Tatárom sa totiž nepodarilo dobyť ani jeden kamenný hrad. Väčšina kamenných hradov mala svojich predchodcov v palisádových drevených hradiskách, a to aj v prvých dekádach 13. storočia. Podľa povesti sa z hradiska podarilo utiecť Bebekovej sestre a stala sa zakladateľkou jednej z nových dedín - Silickej Jablonice. Príbeh je literárne spracovaný v poviedke Dedina jabloňového kvetu.
Prístupnosť
Orientačne najjednoduchší prístup je prístup proti prúdu rieky Turňa. Napojiť sa na ňu možno za dedinou Silická Jablonica popri ceste vedúcej do Silice. Po čase sa rieka od cesty odkláňa, treba sa držať Turne. Nevedie tadiaľ cesta, ale stačí kráčať po brehu. Skaly sú hneď pri jej prameni. Túra netrvá dlhšie ako jednu hodinu.
GPS: N 48° 32,7600 / E 20° 33,9318
Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
