Chym
@ :: Okolie ::
Sep 24 2006, 20:08 (UTC+0) | Chym – pôvodne historicky samostatná obec – je dnes súčasťou obce Perín-Chym.
Poloha
Chym sa nachádza v okrese Košice-okolie. Od Košíc je vzdialená necelých 25 kilometrov juhozápadným smerom.
Najstaršia história
Chym sa nachádza na mieste starého slovanského hradiska, čo potvrdzujú archeologické nálezy keramiky datované do 10. až 12. storočia, čiže mladšej doby hradištnej. Podľa listiny z roku 1294 bol držiteľom dediny Chym muž zvaný Tomáš, syn Beňadika z Chymu (de Heym). Podľa spomínanej listiny Tomáš kúpil tretinu zeme Žadaň, ktorá bola v bezprostrednom susedstve s jeho majetkom – Chymom.
Ïalšia zachovaná historická listina je o 31 rokov mladšia, teda z roku 1325. Podľa nej mal Chym svojho vlastného kňaza, ktorý sa volal Mikuláš. Listina potvrdzuje, že v rokoch 1332 až 1335 Chym zaplatil pápežské desiatky.
Z roku 1329 poznáme zápis, podľa ktorého Tomášovi synovia Beke a Imrich vrátili jednu tretinu Chymu Mikulášovi, Tomášovi a Matúšovi, synom komesa Peténiho (Petheny), pretože táto časť im bola v minulosti odňatá v rozpore s ich právami. Týmto bola obec Chym rozdelená medzi dve vlastnícke skupiny. Spor o územie však nebol ukončený. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1341 sa obe skupiny súdili pre jasovským konventom. Spor sa ukončil zmierom a vlastníci sa dohodli na deľbe dedičného majetku, avšak len dočasne. V rokoch 1357 až 1358 potomkovia Tomáša odmietali podstúpiť časť majetku Žadane synom Peténiho. Tvrdili, že toto územie – v súlade s listinou z roku 1294 – nebolo len dedičné, ale pôvodne i zakúpené.
Ïalej poznáme už len zápis mladší o 79 rokov, teda z roku 1427. Podľa neho Chym vlastnili dvaja majitelia. Jedným bol Jakub z Chymu (Heem Jacobi de eadem), ktorému patrili 3 porty a druhým bol Heem Besenow, ktorý vlastil 7 port. Z toho vieme približne určiť aj veľkosť dediny. V tom čase sa nepočítali ľudia, ale porty. Porta bola veľká brána do hospodárskej usadlosti. Mala také rozmery, aby cez ) ňu mohol prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V každej takej usadlosti žila jedna rodina aj so služobníctvom. Boli to poddaní majiteľa obce. Na jednu portu (hospodársku usadlosť) sa počíta minimálne sedem ľudí. Teda v roku 1427 žilo v Chýme minimálne 70 ľudí.
V roku 1553 v Chyme boli už len štyri porty, ktoré patrili Františkovi z Perína.
Pôvod názvu obce
Historik Branislav Varsik odvodzuje pôvod názvu obce Chym od nemeckého mena Heym. Takto sa obec uvádza ja v najstarších dokumentoch. Toto meno bolo v 13. storočí v Uhorsku celkom bežné. Je teda možné predpokladať, že názov dediny vznikol podľa konkrétneho človeka. Vypátrať ho je dnes už však veľmi ťažké, ak nie úplne nemožné. Toto meno sa totiž vyskytuje aj v mnohých listinách, ktoré pojednávajú o blízkom okolí. Môžu teda uvádzať konkrétneho zakladateľa dediny, ale tiež nie. Presne to už nikdy nezistíme.
Podľa listiny z roku 1326 vieme, že v blízkosti žil Heym, ktorého predkovia prišli do Uhorska z Čiech za éry Štefana III, (1162-1172). V tom istom roku sa Heym spomína aj vo varadínskom registri. Dokonca už v roku 1288 žil Heyn, syn magistra Viduša v Barci. V roku 1289 akýsi Heym vymenil akúsi zem, čo kúpil za 20 mariek, za zem Belža, ktorú dovtedy vlastnil Štefan z Belže. V roku 1349 sa zasa uvádza meno Heym v listine o hraniciach medzi Košicami a Nižným a Vyšným Tejkešom, teraz Nižným a Vyšným Klatovom. Spomína sa tam Walter, syn Heyma.
Pokiaľ ide o stredoveké osídlenie územia Chymu, historik Branislav Varsík uvádza:
"Chym mohol byť v 10. až 12. storočí slovanskou osadou, o čom svedčia uvedené archeologické nálezy, ale dedina sa mohla v 13. storočí vyľudniť a mohla dostať nové obyvateľstvo a aj nový názov, ba aj bez výmeny obyvateľstva mohla dostať nový názov podľa šľachtica, ktorý ju v 13. storočí získal...
... dedina sa musela v už v poslednom storočí v stredoveku pomaďarčiť, ako sa to stalo aj s okolitými dedinami. Do druhej polovice 14. storočia sa mohlo držať aj nemecké obyvateľstvo, ktoré sa sem ľahko mohlo dostať z susedného Perína, ak sa tu neudržalo aj pôvodné slovanské obyvateľstvo zo starších čias. Vieme však bezpečne, že v druhej polovici 16. storočia to bola prevažne maďarská dedina...
V Chyme sa aj podľa lexikónu z roku 1773 rozprávalo prevažne maďarsky a aj Korabinsky ju v roku 1786 uvádza ako maďarskú dedinu....
...slovenské názvy mohli vzniknúť len niekedy v 17. až 18. storočí, keď Slováci začali zaplavovať strednú a južnú časť Abaujskej stolice."
Genéza názvu obce:
1294 - 1358 - de Heym (pri osobnom mene)
1325 - de Heym (pri osobnom mene)
1329/1358 - poss. Heym
1332 - 1335 - Hemem, Hem
1339 - 1358 - poss., villa Heym, de Heym (pri osobnom mene)
1341 - 1358 - poss. Heym, de Heym
1357 - poss Heym, de Heym
1358 - poss. Heym, de Heym
1399 - de Hem
1415 - Hem
1427 - Heem
1431 - de Hym
1553 - Hym
1563 - Hymm
1773 - slovensky: Hima, maďarsky: Him
1786 - slovensky: Hima, maďarsky: Him
1808 - slovensky: Hyma, maďarsky: Him
Do roku 1948 sa obec úradne volala slovensky Him a maďarsky Hím.
spracoval: Slavomír Szabó
Literatúra: Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny
Zaujímavosti
Rangotický kostol
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
