Perín
@ :: Okolie ::
Sep 28 2006, 13:45 (UTC+0) | Historická obec Perín je dnes súčasťou administratívnej obce Perín-Chym, ktorá má tri časti: Perín, Chym a Vyšný Lánec.
Poloha obce
Perín sa nachádza v okrese Košice-okolie. Od Košíc je vzdialený necelých 25 kilometrov juhozápadným smerom.
História obce Perín
Najstaršiu písomnú zmienku o Períne poznáme už z roku 1220. Obec je zapísaná vo Varadínskom registri medzi desiatimi dedinami, ktoré osídlili nemeckí hostia vo vtedajšej stolici Novum Castrum. Varadínsky register je špecifický. Je to súpis sporov a kriminálnych incidentov, ktorého význam je podobný súčasnému registru trestov. Zachoval sa však od starých čias a vďaka tomu obsahuje prvé písomné záznamy o mnohých dedinách vôbec. Zápis, v ktorom figuruje aj Perín, pojednáva o sťažnosti obyvateľov zmienených desiatich obcí. Títo obvinili svojich richtárov, že utláčajú ľud a zle spravujú zverené dediny. Nemeckí hostia, ktorí boli súčasťou ich obyvateľstva, prišli na toto územie už na rozhraní 12. a 13. storočia. Dediny však nezaložili, tie už existovali.
Podľa dokumentu z druhej polovice 13. storočia bola už obec Perín v rukách šľachty. Týmto záznamom aj začíname poznávať rozsiahly rodokmeň rodu Peréniovcov. V listine sa spomína Imrich z Perína (de Peruen), ktorý tu žil za vlády kráľa Ladislava IV (1272 – 1290). Písomný záznam opäť pojednáva o spore, do ktorého musel dokonca zasiahnuť samotný kráľ. Ten prikázal jágerskej kapitule, aby poslala vyslanca k Imrichovi z Perína a spolu s ním zabránili Petrovi, synovi Juraja, obsadiť zem Belža, pretože táto podľa práva patrila Michousovi, synovi Mikeho.
Od tohto obdobia sa stretávame s písomnými záznamami o rode Peréniovcov pomerne často.
Napríklad v roku 1305 bol Tomáš Peréni už v pozícii komesa. V roku 1311 sa stali Ján a Mikuláš z Perína rukojemníkmi palatína Omodeja. V botke pri Rozhanovciach bojovali Peréniovci na strane kráľa. Ten sa im po boji odmenil pridelením ďalších majetkov, z ktorých väčšina však bola severnejšie – v Šarišskej župe. Poznáme aj zápis z roku 1318, podľa ktorého kúpili Peréniovci šarišské územie Križovany za 60 mariek, taktiež zápis z roku 1319, podľa ktorého dostal komes Mikuláš z Perína Kobyly na území súčasného okresu Bardejov.
Zachovala sa aj písomná zmienka, podľa ktorej perínsky kňaz Mikuláš v rokoch 1332 až 1335 odvádzal pápežské desiatky. Podľa záznamu z roku 1333 bol tento kňaz dokonca vicearchidiakon.
O veľkosti Perína svedčí súpis z roku 1427. V tom čase dedina patrila pánom z Perína a bolo tu 72 port. Porta je veľká drevená brána do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty, čiže usadlosti. Na jednu usadlosť je možné počítať s minimálne siedmimi ľuďmi, pretože v nej žili nielen členovia rodiny, ale aj čeľaď. V roku 1427 mal teda Perín minimálne 504 obyvateľov, čo je na ten čas naozaj rozľahlá a ľudnatá dedina.
Podľa zápisu z roku 1553 mal však Perín už len 24 port, z ktorých 20 bolo vo vlastníctve Gabriela z Perína a 4 patrili Františkovi z Perína.
Rod Peréniovcov zažil svoj najväčší rozmach začiatkom 15. storočia. V tom čase získal panstvo Veľkej Idy a vybudoval si tu hrad.
Genéza názvu obce:
1220 - villa Peruen
1272 - 1290 - de Peruen (pri osobnom mene)
1295 - villa Perwen, de Peryn (pri osobnom mene)
1305 - de Puruin (pri osobnom mene)
1311 - de Purin
1312 - in Perwen (pri dátume)
1316 - de Purwen (pri osobnom mene)
1317 - Peruen
1318 - de Purun (pri osobnom mene)
1319 - de Peren
1321 - de Peren
1325 - de Perueyn, Pyren
1327 - de Peren, de Peruen
1328 - de Peren
1329 - de Pirin, de Perim
1330 - de Purym
1331 - de Perwen
1332 - Peruen, de Perueyn, de Peruen
1332 - 1335 - Peruen
1333 - Perwen
1334 - de Peruen
1335 - de Puruen, de Peren
1336 - de Peren, de Perynä
1351 - de Perueyn
1352 - de Peren
1404 - poss. Peren
1408 - Peren, de Peryn
1427 - Peren
1430 - poss. Peren
1431 - poss. Peren
1553 - Peren
1773 - slovensky Perina, maďarsky Pereny
1786 - slovensky Perina, maďarsky Perény
1808 - slovensky Peřina vel Perýňa, maďarsky Perény
1919 - slovensky Perina
O pôvode obyvateľov historik B. Varsik píše: "Zmienili sme sa už, že na rozhraní 12. a 13. storočia prišli do Perína Nemci, ktorí tam našli dedinu už aj s menom, ktoré, ako vidíme, je bezpečne slovanského pôvodu. Nevieme však nič o tom, či tam Nemci našli ešte nejaké slovanské obyvateľstvo, alebo či dedina bola v čase ich príchodu vyľudnená. No ani o ďalšom osude obyvateľstva Perína nevieme mnoho a nevieme bezpečne, dokiaľ sa udržali Nemci v Períne. O susednej Seni, ktorá vyrástla ako mestečko (oppidum) a Kechneci vieme však bezpečne, že sa tam udržali Nemci až do 16. storočia, lebo medzi ich obyvateľmi ešte v polovici 16. storočia nachádzame osobné mená nemeckého pôvodu aj inak vieme, že vplyvom Nemcov ujala sa tu ešte Lutherova reformácia.
Seňa a Kechnec ležali však ešte priamo v údolí rieky Hornádu, kde Nemci tvorili súvislé územie od Sene na juh až do oblasti Vizsolya, kým Perín ležal už trochu stranou od tohto nemeckého ostrova. Všetko však nasvedčuje tomu, že Nemci v Períne museli vyhynúť už pred 16. storočím a, pravda, aj Slováci, ak tam Nemci v 13. storočí ešte nejakých našli. V decimálnych súpisoch z rokov 1558 a 1563 má už poddanské obyvateľstvo zvyčajne osobné meno maďarského pôvodu a osobných mien nemeckého pôvodu tam už niet. Maďarský živel sa tu už udržal a podľa lexikónu z roku 1773 sa tu rozprávalo prevažne maďarsky a aj Korabinsky ju v roku 1786 uvádza ako maďarskú dedinu.
V Períne sa teda nezachovala kontinuita pôvodného slovanského obyvateľstva z 12. storočia a názov Perína neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, ale Slováci ho opäť prevzali z maďarskej reči."
Spracované podľa knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.
Súčasnosť obce Perín-Chym
V septembri 2006 mala obec Perín-Chym celkovo 1478 obyvateľov. Obec nemá ubytovacie kapacity pre turistov ani reštauráciu, v ktorej možno dostať teplú stravu. V Períne sa nachádza základná škola s ročníkmi 1 až 4.
Okolie obce je priam predurčené na cykloturistiku, v okolí sa oplatí navštíviť Perínske rybníky, ktoré sa rozkladajú na ploche 110 hektárov. Za pozornosť stojí aj ranogotický kostol v Chýme.
Kontakt
Obecný úrad
Perín-Chym 180
044 74 Perín-Chym
telefón: 055 / 489 80 81
e-mail: ou-pch@euroweb.sk
spracoval: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
|
|
