Bracovce
@ :: Michalovce - okolie ::
May 09 2007, 18:32 (UTC+0) | Poloha
Obec Bracovce sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce na juhovýchod od krajského mesta na ceste 554. Polohou ju možno situovať do stredu Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Ondava. Nadmorská výška v strede obce je 105 metrov nad morom, chotár sa pohybuje v rozmedzí 101 až 117 metrov nad morom. Rieka Ondava sa nachádza len 2,5 km od Bracoviec. Poloha obce na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
Chotárne územie Bracoviec bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej (eneolit) o čom svedčí archeologický nález sídliska a žiarových hrobov s kanelovanou keramikou. O neskoršom osídlení podali dôkaz nálezy zo staršej doby bronzovej (otomanská kultúra), mladšej doby bronzovej (pilinská kultúra a lužická kultúra), tiež laténsko-dácke a rímsko-barbarské sídlisko.
Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1227. Pojednáva o vlastníctve dediny Ložín. Podľa tejto listiny sa Ložín nachádza pri Bracovciach.
Podľa pomaďarčeného názvoslovia z 13. až 17. storočia sa historik Ferdinand Uličný domnieva, že názov obce je odvodený od staršieho slovenského názvu, ktorý vychádza z mena Bratej, zemplínsky Bracej. Ide teda o staršiu dedinu, ktorá mohla pravdepodobne existovala už pred 11. storočím. Dokonca aj sídlisko z 9. až 10. storočia pri neďalekých Falkušovciach mohlo byť vybudované Bracovčanmi.
Bracovce na počiatku 13. storočia patrili šľachtickému rodu Bogatradvan, a to až do 15. storočia. Potom do 17. storočia patrili zemanom z Čeloviec, Nižného Žipova, zatiaľ čo druhá časť dediny, patriacu pod trebišovské panstvo, vlastnili páni z Perína a Drugetovci.
V roku 1567 Bracovce zaplatili kráľovi daň z 6,5 porty. Porta je brána, ktorou môže prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa spočítavali porty, teda sedliacke usadlosti, ktoré boli vybavené takouto bránou. V dedine žilo ešte osem domácností želiarov a sluhov, ktorí daň platiť nemuseli. Želiar bol človek, ktorý síce mohol vlastniť pozemok a zvieratá, ale výnosy z pestovania a chovu stačili akurát na uživenie jeho rodiny, takže neobchodoval s nadprodukciou.
V roku 1582 bolo v obci päť port, v roku 1600 tu stálo dvanásť poddanských domov.
Poznáme zápis z roku 1601, podľa ktorého sedliaci z časti patriacej Drugetovcom museli z usadlosti vyplatiť daň jeden zlatý, odovzdať desiatok z úrody na poliach, a tiež každá domácnosť, pokiaľ užívala polia, odovzdala aj po jednej sliepke. V roku 1610 sa platila daň z 1,25 porty a v roku 1635 z 0,75 porty (neúplné hospodárske sídlisko). Od polovice 17. storočia patrili Bracovce šľachtickému rodu Bornemisa. V roku 1770 sa ako majiteľ spomína šľachtic Samusel Aisdorfer. Na konci 16. storočia už v Bracovciach žilo len poddanské obyvateľstvo.
Bracovce sa na začiatku 18. storočia zmenili na malú dedinku. Nebol to však výnimočný jav, pretože v tom čase pod vplyvom vojenských stavovských povstaní a epidémií moru mnohé obce aj úplne zanikli. V roku 1715 tu boli len tri a v roku 1720 sedem sedliackych usadlostí. V tom čase tu boli zemepánmi Kazinciovci, ktorí si vystavali dve kúrie. V jednej z nich bola veľká knižnica s vyše trinásť tisíc knižnými zväzkami. V obci sa narodil aj významný maďarský spisovateľ Gábor Kazinci.
Počet obyvateľov časom narastal, v roku 1787 tu bolo 36 domov, ktoré obývalo 375 obyvateľov. V roku 1828 počet domov narástol na 50 a počet obyvateľov na 398. Tunajší obyvatelia boli aktívni vo Východoslovenskom sedliackom povstaní. Nárast počtu obyvateľov v 19. storočí stúpal. V roku 1869 ich tu žilo 737, v roku 1890 zasa 863 a v roku 1900 už zasa o niečo menej, presne 812. To sa už však prejavila prvá vlna vysťahovalectva do Ameriky. V roku 1891 Bracovce vyhoreli. Na začiatku 20. storočia sa tu už však nachádza výrobňa syra, ktorú vlastnil Ulrich Gelber.
Štatistické údaje z roku 1921 vykazujú 955 obyvateľov, z roku 1940 zasa 1072 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny bola obec oslobodená v novembri 1944. JRD tu založili v roku 1958 a v rozmedzí rokov 1971 až 1991 malo značný vplyv na obecný rozvoj.
Genéza názvu obce
1227 – Berethe
1349 – Berethey
1773 – Braczejowcze
1786 – Breczejow
1920 – Bracovce, maďarsky: Berettõ
Súčasnosť
Kataster obce Bracovce má 961 hektárov. Osídlená časť má 40 hektárov, 863 hektárov je poľnohospodárska pôda. K 1. januáru 2007 tu žilo 937 obyvateľov.
V obci sa nachádzajú tri kostoly – Slovenská evanjelická cirkev a.v. (luteráni), Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni), Rímsko-katolícka cirkev (katolíci). Tiež hrobka zemianskeho rodu Pátay.
V Bracovciach je aktívny Zväz protifašistických bojovníkov, ktorý spája veteránov siedmich okolitých obcí.
Nenachádza sa tu žiadne ubytovacie zariadenie, ani reštauračné zariadenie s ponukou teplej stravy.
Kontakt
Adresa:
Obecný úrad Bracovce
Bracovce 275
072 05 Bracovce
Telefón:
+421 56 649 53 18
Domovské internetové stránky:
www.bracovce.sk
Internetová stránka základnej školy:
www.zsbracovce.edu.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (vydavateľ Zemplínska spoločnosť, 2001)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Domovské internetové stránky obce Bracovce
Poviedky
Sila kúziel - príbeh z dvadsiatych rokov 20. storočia, o ktorom nás jeho rozprávač presviedčal, že sa to naozaj tak stalo
Divá kura - príbeh z roku 1940
Ïurove poslanie -príbeh z čias I. Slovenskej republiky
Dve večere -príbeh z oslobodenia Bracoviec
Samohonkový komandir - skutočný príbeh z decembra 1944 a januára 1945, keď ruskí osloboditelia učili domácich páliť pálenku
Šťastná nedeľa - skutočný príbeh z roku 1948 o povestných miestnych tancovačkách
Tradičné recepty
Kyslá kapusta s hubami, klobásou a ryžou
Kyslá hubová polievka
Historické fotografie
Obec okolo roku 1925
Dobová fotokoláž
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
