Drienovec
@ :: Okolie ::
Jul 12 2007, 21:26 (UTC+0) | 
. 
Kostol sv. Martina 
Klasicistický kaštie¾ 
Drienovecké kúpele 
. 
. 
. 
. 
. 
. 
. 
. 
|
Poloha
Obec Drienovec sa nachádza asi 35 kilometrov západne od Košíc pri ceste č.50 v okrese Košice - okolie. Je situovaná na okraji Národného parku Slovenský kras. Nadmorská výška v strede obce je 190 metrov nad morom, chotár má nadmorskú výšku od 175 do 463 metrov nad morom. Rozloha chotára obce je 2 807 hektárov. Poloha obce na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
Územie katastra súčasnej obce Drienovec bolo obývané už v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia archeologické nálezy z pohrebiska pilinskej kultúry.
Prvú písomnú zmienku poznáme z roku 1255 z listiny opisujúcej hranice majetku jasovského kláštora. Tu sa síce nepíše priamo o dedine, ale o vrchu Sumugy, čo je i prvý známy názov obce. Obec rovnakého názvu sa spomína v roku 1335 a v roku 1345 sa vyberalo mýto. Zápisy z 1. polovice 14. storočia spomínajú aj hrad Sumugy.
V roku 1349 získavajú obec do držby od kráľa ¼udovíta potomkovia Ota z Tellesprunu. V tom čase tu už stál kostol a dva mlyny. V roku 1387 kráľ Žigmund daroval dedinu Jánovi z Kapolya. V sporoch o uhorský trón medzi Jagelovcami a Ladislavom Pohrobkom obec obsadil Ján Jiskra z Brandýsa, obhajujúci nárok Ladislava Pohrobka.
V roku 1510 sa už obec spomína ako vlastníctvo kráľa Jána Zápoľského. Zatiaľ čo zápis z roku 1626 charakterizuje Drienovec ako poľnohospodárske mestečko, tragický bol rok 1691, kedy tu po veľkom požiari ostalo stáť len jedenásť domov. Zničený bol aj kostol. V roku 1696 Drienovec vyplienil turecký paša Hasán a veľkú časť obyvateľstva odviedol do zajatia.
Ranné dejiny obce sú teda bohaté na stredoveké vojenské konflikty. Podľa legendy bojoval kráľ Ladislav s Kumánmi na blízkej planine, kde sa dnes nachádza Vyvieračka sv. Ladislava. V roku 1241 tu bojoval kráľ Belo IV., v roku 1446 tu Ján Jiskra porazil vojsko Tomáša Sékeliho. Morová rana, ktorá výrazne zasiahla v časoch Rákociho povstania, v roku 1710 zahubila značnú časť obyvateľstva. Drienovec však ostal obývaný naďalej, i keď mnohé iné dediny sa v čase tejto epidémie úplne vyľudnili. V roku 1777 darovala Mária Terézia Drienovec Rožňavskému biskupstvu.
V roku 1427 sa v obci nachádzalo 76 port. Porta je brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nepočítali obyvatelia, ale porty. Všeobecne sa dnes ráta s tým, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne sedem ľudí (včítane služobníctva hospodára), takže v danom roku žilo v Drienovci minimálne 532 obyvateľov, čo je na vtedajšiu dobu úctyhodný počet.
Po morovej rane tu v roku 1715 bolo len desať domácností, ale v roku 1828 sa tu už nachádzalo 155 domov a 1 136 obyvateľov.
Obec mala prevažne poľnohospodársky charakter, i keď koncom 19. storočia sa tu ťažilo uhlie. V rokoch 1920 až 1930 tu viedla úzkokoľajná železnica, ktorou sa zvážalo vyťažené drevo z planiny Miglinc. Pri obci sa aj ťažil kameň v dvoch kameňolomoch.
Udalosti II. svetovej vojny Drienovec výrazne poznačili. Zasiahli ho priame boje medzi červenou armádou, ktorá oslobodila obec a nemeckým vojskom, ktoré sa opevnilo v neďalekej obci Peder. Dedina včítane kostola ostala rozostrieľaná a zničená. Devätnásť rodín ostalo bez živiteľa. Niektorí boli násilne odvlečení do pracovných táborov v Rusku.
JRD vzniklo v obci už v roku 1949. Elektrinu tu zaviedli v roku 1952, v rokoch 1965 – 1966 sa tu postavil vodovod, ktorý je čiastočne aj zdrojom pitnej vody pre Košice.
Pamätihodnosti a zaujímavosti obce
Klasicistický rímsko-katolícky kostol sv. Martina z roku 1780
Klasicistický kaštieľ z roku 1780
Drienovecké kúpele
Drienovská vyvieračka
Genéza názvu obce
1335 – Somogy, Sumugy
1345 – Somogy, Somogi
1401 – Schomodgy
1405 – Somoghy
1630 – oppidum Somogy
1920 – Šomody
1948 – Drienovec , maďarsky: Somogy
súčasnosť – Drienovec, maďarsky: Somodi
Súčasnosť
V roku 2007 má Drienovec 2 050 obyvateľov, z čoho asi 55 percent hlási k maďarskej národnosti. Maďarsky pritom rozpráva asi 85 percent obyvateľov obce. Z etnického hľadiska je približne tretina obyvateľov rómskeho pôvodu.
Atraktívna oblasť predurčuje Drienovec ako miesto, z ktorého je možné podnikať túry do Slovenského krasu. Vedie tadiaľ žltá a modrá turistická značka, ktoré smerujú na Drienovskú planinu k Vyvieračke sv. Ladislava a na planinu Miglinc.
Za obcou sa nachádzajú Drienovské kúpele. V súčasnosti slúžia ako domov dôchodcov ale vo výstavbe sú tam ubytovacie kapacity pre turistov, nachádza sa tam aj reštaurácia a kolkáreň. Len pár sto metrov od kúpeľov je Drienovecká vyvieračka a priľahlá planina je známa väčším počtom krasových jaskýň a jaskyniek. Tie však nie sú verejnosti prístupné a nachádzajú sa v zóne Národného parku Slovenský kras.
Kontakt
Adresa:
Obecný úrad
Drienovec 368
044 01 Drienovec
Telefón: +421 55 489 93 55
Fax: +421 55 489 93 56
E- mail: starosta.d@mail.t-com.sk
Domovské stránky obce: http://drienovec.ocu.sk
Stránky reštaurácie a kolkárne v Drienoveckých kúpeľoch: www.zlatypav.szm.sk
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny
Drienovec – Somodi
Spracoval: Slavomír Szabó
Poviedky z obce Drienovec
Zázrak kráľa Ladislava - tradovaná legenda o svätom Ladislavovi z 11. storočia – autor: Slavomír Szabó
Iný ako iní - príbeh o miestnom slepcovi z dvadsiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Keď trikrát nestačí - tradovaný príbeh o bosoráctve z dvadsiatych rokov 20. storočia – autor: ¼ubica Andrášiová, Anna Domaniková
Nedotknutá - príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
Čudný potok - príbeh z roku 1926 o miestnych mládencoch i židovskej komunite – autor: Anna Domaniková
Historické fotografie
Uhorský vojak
Klasicistický kaštieľ
Škola v roku 1929
Kostol sv. Martina
Poľnohospodárstvo
Drienovecké kúpele
Odievanie
Kerek perec
Vítanie vojsk Miklósa Horthyho
Dedinské divadlo
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
