Palín
@ :: Michalovce - okolie ::
Oct 14 2007, 17:20 (UTC+0) | Poloha
Obec Palín sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Michalovce na juhovýchod od krajského mesta na ceste 555. Polohou ju možno situovať do stredu Východoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale rieky Laborec. Nadmorská výška v strede obce je 105 metrov nad morom, chotár sa pohybuje v rozmedzí 95 až 105 metrov nad morom. Rieka Laborec tečie na západ od obce, rieka Čierna voda na juh od obce za dedinou Stretava. Poloha obce na mape: - - - klikni tu - - - .
História obce
Prvý písomný záznam o existencii Palína poznáme z roku 1302. V tom čase sa však ešte nespomína ako rozvinutá dedina, ale ako územie. Koncom 14. storočia územie patrilo michalovským zemanom. Podľa zápisu z roku 1394 sa tu už však pri obci nachádzal na brehu Laborca aj mlyn. V roku 1427 sa v obci nachádzalo 12 port. Porta je brána, ktorá vedie do sedliackeho dvora a môže ňou prejsť plne naložený voz. V tom čase dediny platili daň kráľovi podľa toho, koľko mali sedliackych usadlostí, čiže port. Vo všeobecnosti sa na jednu portu počíta minimálne sedem obyvateľov. V danom roku teda v Palíne žilo minimálne 84 obyvateľov.
V obci bol pravdepodobne kostol už na prelome 13. a 14. storočia a patril pod Jágerskú diecézu. V roku 1599 sa v Palíne nachádzalo 38 obývaných poddanských domov. Pôvodná rímsko-katolícka orientácia Palínčanov sa zmenila vplyvom reformácie, pretože podľa záznamov z roku 1644 patril Palín do kalvínskej farnosti
Na prelome 16. a 17. storočia boli majiteľmi obce Darocijovci (Daróczy) a Seretvajovci (Szeretvay). Podľa zápisu z roku 1710 sa v Palíne nachádzalo 10 domácností. Prudký pokles obyvateľstva spôsobili Rákociho vojny a vtedajšia morová epidémia, ktorá vyčíňala aj na území terajšieho východného Slovenska. V 19. storočí obec vlastnil rod Tomčájovcov (Tomcsányi). V roku 1828 tu žilo 822 obyvateľov a bývali v 121 domoch. Boli to prevažne poľnohospodári, tiež košikári a výšivkári. V roku 1869 tu žilo 977 obyvateľov, v roku 1900 zasa 1 102 obyvateľov.
Už v roku 1910 tu obyvatelia založili potravné družstvo, ktoré nazvali Mravec. To tu pracovalo až do roku 1950, kým ho nenahradila Jednota.
Po vzniku Československa sa v roku 1921 konalo sčítanie obyvateľstva. Podľa záznamov žilo v Palíne 1 034 „Čechoslovákov“ a 19 cudzincov. Z „Čechoslovákov“ sa 941 hlásilo k „československej“ národnosti. Maďarskú národnosť si uviedlo 91 obyvateľov a dvaja inú (z toho jeden ruskú). Príslušníci židovskej komunity v Palíne sa hlásili k národnosti maďarskej. V dedine v tom čase žilo 31 Rómov. Okrem poľnohospodárov si tu našli svoje miesto aj remeselníci. V dedine boli stolári, kováči, tesári, kolári, korytári aj krajčíri.
V roku 1948 žilo v Palíne 1463 obyvateľov. JRD bolo založené v roku 1949 a v šesťdesiatych rokoch sa Palín stal strediskovou obcou.
Genéza názvu obce
1302 – Paulyn
1394 – Palen
1427 – Palyn
1808 – slovensky: Palín, maďarsky: Pályin
Súčasnosť
Kataster obce Palín má 11,21 štvorcových kilometrov. V roku 2006 tu žilo 870 obyvateľov, z toho 391 mužov a 479 žien. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 800 obyvateľov, 19 k rómskej, 5 k českej a 4 k maďarskej. V aktuálnom čase v obci žilo 97 nezamestnaných.
Nachádza sa tu zdravotné stredisko praktického lekára, zubára a detského lekára. V dedine sú dva kostoly. Reformovaný z roku 1896 a rímskokatolícky, ktorý bol postavený v roku 2000.
V Palíne sa nenachádza reštauračné zariadenie s ponukou teplej stravy pre turistov ani žiadne turistické ubytovacie možnosti.
Kontakt
Adresa:
Obecný úrad Palín
Palín 233
072 13 Palín
Telefón:
056/649 72 03
E-mail: ou.palin@stonline.sk
Domovské internetové stránky:
http://www.palin.ocu.sk/index.html
Spracoval: Slavomír Szabó
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (vydavateľ VEDA, 1973)
Almanach Zemplína (vydavateľ Okresný výbor KSS v Michalovciach, 1958)
Domovské internetové stránky obce Palín
Poviedky
Zjavenie jednej noci - tradovaný príbeh, ktorý sa údajne odohral v dvadsiatych rokov 20. storočia
Šašo pojašený - skutočný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia
Tajné rozhodnutie žandára Gregora - skutočný príbeh z konca päťdesiatych rokov o miestnom žandárovi
Zázrak rieky - tradovaný príbeh, ktorý sa údajne stal na prelome 19. a 20. storočia
Sírusov svet - príbeh o miestnom liečiteľovi a jeho najznámejšom prípade z päťdesiatych rokov 20. storočia
|
|
