Poruba pod Vihorlatom: Grécko-katolícky kostol zo 17. storočia
@ :: Michalovce - okolie ::
Nov 20 2007, 15:50 (UTC+0) | Poruba pod Vihorlatom; okres Michalovce - Hneď pri vstupe do obce vašu pozornosť dozaista upúta vysoká veža grécko-katolíckeho kostola, ktorý pochádza zo 17. storočia. Jeho súčasná podoba nie je celkom verná tomu, ako vyzeral v minulosti. Pôvodná veža totiž mala cibuľový tvar.
Tento kostol ako jedna z mála stavieb ostala aj po vypálení obce, čo spôsobili nemecké vojská 3. 11. 1944. O udalostiach spojených s týmto čiernym dňom histórie Poruby píšeme na inom mieste. Nemci sa však kostola nedotkli, o to viac sa však vyvàšili na miestnej synagóge, ktorú najskôr vypálili a potom ešte zbúrali jej vyše pol metra hrubé múry. Grécko-katolícky kostol i tak neostal bez ujmy, i keď delostrelecký granát ho pri prechode frontu zasiahol viac menej náhodou. Práve z toho dôvodu bola nutná rekonštrukcia veže, na ktorú došlo v roku 1950. K ďalším stavebným úpravám fara pristúpila 1986, keď bola ešte dobudovaná sakristia.
Zaujímavá je aj genéza dominantného vierovyznania v tejto obci. Prvú písomnú zmienku poznáme z roku 1410, ale je viac ako pravdepodobné, že existovala oveľa skôr. Podľa historických prameňov boli jej prvými obyvateľmi nemeckí kolonisti. Tých však na územie súčasného východného Slovenska povolal kráľ Belo IV. už v 13. storočí. Pôvodný názov dediny bol Némethporuba, od roku 1808 Nemecká Poruba. Názov Poruba pod Vihorlatom získala obec až v roku 1948. Pôvodné nemecké obyvateľstvo sa však ešte v stredoveku sťahovalo najmä na miesta, kde sa nachádzala ruda, takže odtiaľ odišli do Remetských Hámrov a Porubu popri Slovákoch osídlili aj Rusíni, ktorí sa tu usídlili na základe valašského práva. V spojení Slovákov a Rusínov možno hľadať korene, ktoré orientovali miestnych obyvateľov viac k východným cirkevným obradom.
-sl-
Použitá literatúra: Monografia obce Poruba pod Vihorlatom
* * *
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
