Hodkovce
@ :: Okolie ::
May 19 2005, 15:37 (UTC+0) | 
Obecný kostol 
Fotografované v máji, keï všetko kvitlo 
Hodkovce majú typický vidiecky charakter 
Stredom Hodkoviec preteká potok 
Rozkvitnutá magnólia 
Poh¾ad do jednej zo záhrad 
Detail so strechou 
Typická ukážka staršej dedinskej architektúry 
Miestny cintorín |
English version / Anglická verzia
Poloha
Obec Hodkovce sa nachádza asi 18 kilometrov západne od centra mesta Košice pri ceste smerujúcej na Jasov.
Najstaršia história
Hodkovce sa nachádzajú na niekdajšej rozľahlej zemi Šemša. Prvú zachovalú písomnú zmienku o obci poznáme z portálnejho súpisu z roku 1427, kde sa uvádza ako Horhkowch. Je však známe, že miesto terajšej dediny bolo osídlené už na začiatku 14. storočia. Z opisu hraníc západnej strany zeme Šemša, ktorá sa kúpou stala majetkom spišského kastelána Tomáša, syna Ferenca. Kúpil ju za 100 mariek od rodiny, ktorá pochádzala z obce Ruska. Zem sa rozprestierala od severu, kde sa potok Hýľov vlieval do rieky Ida, na juh, až k hraniciam zeme Paňovce. V opise lokality sa uvádza aj potok Hodkov, v tom čase Hothkou. Tento potok tiekol cez územie dnešnej obce Hodkovce. Jeho názov pochádza od osobného slovanského mena Hodek, takže už v tom čase tu muselo byť, aj keď nie koncentrované, tak aspoň rozptýlené osídlenie. Aj v roku 1319 sa pri ďalšom opise zeme spomína riečka Hudkov.
O rozptýlenom osídlení v zemi Šemša svedčí aj listina z roku 1324 s opisom územia odpredávanej východnej čiastky Šemše, kde sa nachádza aj dnešná obec Šemša. Táto časť územia susedila na východe s majetkom Budu, vdovi po Markovi a majetkom Ižipa, pričom sa opisujú domy Budu a vdovy po Markovi. To dokladá rozptýlené osídlenie územia. Podobne z nekoncentrovaného odídlenia vznikla aj obec Hodkovce už pred rokom 1318, pretože už pred týmto rokom je tu spomínaný geografický názov Hodkov - pochádajúci z osobného mena.
Portálny súpis z roku 1427 udáva v Hodkovciach územie rozľahlé 9 port. To patrilo Františkovi zo Šemše. Skutočnosť, že územie Hodkoviec od roku 1318 neustále patrilo Tomášovi, synovi Ferenca a jeho potomkom, teda zemianskej rodine zo Šemše, rovnako že tu nikdy nedošlo z žiadnemu sporu s majiteľmi susedných zemí, zapríčinlilo, že nebolo nutné vyhotoviť ani skoršie listiny o Hodkovciach.
Genéza názvu
1318 - fluv. Hothkou
1319 - fluv. Hudkov
1427 - Hothkowch
1428 - Hathkocz
1450 - poss. Hathkoltz
1457 - Hathkocz
1472 - Hathkocz
1497 - Hathkowcz
1519 - poss. Hathkocz, poss. Hothkocz
1521 - poss. Hathkoch
1523 - poss. Hathkowlcz
1553 - Hathkocz
1605 - Hatkocz
1696 - poss. Hatkocz
1773 - slovensky Harkowce, maďarsky Hatkotz
1786 - slovensky Hatkouze, Hatkowce, maďarsky Hatkócz
1868 - slovensky Hatkovce
1903 - slovensky Hodkovce
1906 - slovensky Hodkouce
1919 - slovensky Hodkovce
Nakoľko je názov obce odvodený od slovanského osobného mena Hodek, je jasné, že obec bola od počiatkov obývaná Slovákmi. K názvu obce historik B. Varsik uvádza: "V rokoch 1921 - 1923 pôsobila komisia pre revíziu mien a obcí osád na Slovensku, pre ktorú vypracoval podklady o bývalej Abaujsko - Turnianskej stolici Dr. Jozef Minárik. Ten pre Hodkovce uviedol "názov tunajším ľudom používaný" len ako Hatkovce, z Hatkovec. Podľa uvedeného Slováci v 18. až 19. storočí nazývali Hodkovce v samej dedine ako Hatkovce, čo značí, že názov neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči a v Hodkovciach bola pretrhnutá, čo len na krátky čas, kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a Slováci teda prevzali názov späť do maďarčiny."
Osídlenie Hodkoviec, podobne ako aj celej oblasti i Košíc, ovplyvnili turecké nájazdy. Portálny súpis z roku 1553 udáva rozlohu obce 6,5 porty, v roku 1564 už len 4 porty. Dochádzalo teda k postupnému vyľudňovaniu.
Diktálny súpis z obilia uvádza, že v roku 1560 žilo v Hodkovciach 13 poddaných rodín, a to 9 sedliackych a 4 želiarske. Po roku 1563 sa ešte zvýraznil turecký vplyv. Mnoho maďarských rodín utekalo na sever, čím sa menila národnostná skladba miest a obcí. V roku 1570 mnohé južné územia už patrili Turkom. V tomo roku sa z portálneho súpisu Hodkoviec dozvedáme, že tu boli už len 3 polovičné porty, čiže len 1,5 porty, kde žili traja želiari. Ešte pred súpsisom, presne 10. marca 1570 tu boli vypálené 2 porty a dvaja želiari.
Ïalšiu zmienku máme z roku 1589, kde sa uvádza miestny farár, pôvodom z Hernádpetri. Išlo o maďarského kalvínskeho kňaza. V roku 1595 tu pôsobil Gregor Gosnovský, ktorý v rokoch 1585 - 1591 pôsobil ako slovenský luteránsky farár v Bukovci. Gegor Gosnovský bol v rokoch 1574 - 1579 slovenským luteránskym kňazom aj v Košiciach. Za jehom pôsobenia v Hodkovciach pravdepodobne došlo k opätovnému poslovensčeniu obyvateľstva obce, ktoré bolo v čase tureckých vojen pomaďarčené.
Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.
Poviedky z obce Hodkovce
"Čerti idú" - príbeh z januára 1945, dňa oslobodenia obce - autor: Anna Domaniková
Broky pre Joža - skutočný príbeh z konca 40-tych rokov 20. storočia o večných sporoch medzi mladými mužmi z Hodkoviec a Nováčan - autor: Slavomír Szabó
|
|
