Kojšov
@ :: Gelnica - okolie ::
Feb 01 2008, 13:29 (UTC+0) | Poloha
Obec sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji, asi 35 km severozápadne od krajského mesta Košice v okrese Gelnica. Leží na severovýchode Slovenského Rudohoria v údolí potoka Rieka. Nadmorská výška v strede Kojšova je 471 metrov, chotár je v rozmedzí 460 až 1246 metrov nad morom.
História obce
I keď je prvá písomná zmienka o Kojšove známa z roku 1368, obec existovala už koncom 13. storočia a nachádzala sa na území rodu Jekelfalussyovcov. K pôvodným obyvateľom už v 14. storočí začali pribúdať Rusíni, ktorí sa na území terajšieho Slovenska usídľovali na základe tzv. valaského práva.
Podľa zápisu z roku 1465 patril Kojšov k panstvu Spišského hradu. Tým sa jej pánmi stali šľachtici z rodu Zápoľských, neskôr z rodu Turzovcov. Už v roku to 1565 bola banská obec, kde sa ťažila železná ruda.
V roku 1787 sa tu nachádzalo 106 domov, v ktorých žilo 751 obyvateľov. Podľa zápisu z roku 1829 mal Kojšov 129 domov, kde žilo 933 obyvateľov. Veľký podiel na hospodárstve obce, ako vo väčšine prípadov osídlenia Rusínmi, mala výroba páleného hnedého uhlia a ťažba dreva. Svoj lesohospodársky charakter si dedina zachovala aj v čase I. ČSR.
Nie ľahký život obyvateľov poslednej dediny v údolí „na konci sveta“ spôsobil, že už v roku 1924 tu obyvatelia založili prvú organizáciu komunistickej strany. Počas II. svetovej vojny sa zasa výrazne podieľali na partizánskom odboji. V kontrastne s uvedeným sa Kojšovčania dlho bránili odovzdaniu svojich pozemkov do spoločného vlastníctva a JRD tu vzniklo až v roku 1960. Nakoľko ide o podhorskú obec, nad pestovaním obilnín tu prevládalo ovčiarstvo.
Z etnografického významu je Kojšov zaujímavý aj tým, že domáce obyvateľstvo bolo známe drevenými výrobkami, ako vyrezávanými lyžicami, korytami a nádobami, ale tiež domácim tkaným plátnom a kobercami. To nielen na vlastnú potrebu, ale tiež za účelom trhového predaja. Aj pretože je obec od ostatných výrazne oddelená, tunajší folklór bol i je veľmi špecifický a domáce obyvateľstvo si dodnes udržiava viaceré obecné tradície.
Genéza názvu
Názov Kojšov vznikol pravdepodobne modifikovaním slovanského mena Kojslav na Kojš a Kojšov, podľa čoho má i názov známa Kojšova hoľa. Niektorí historici, tvrdiac, že Kojšova hoľa bola hraničným bodom Košickej kotliny, pripúšťajú názor, že z rovnakého základu môže vychádzať aj názov mesta Košice.
1368 – Koys
1375 – Koysfalua
1565 – Koischow
1773 – Kojskow
1920 – Kolšov
1927 – slovensky: Kojšov, maďarsky: Kojsó, nemecky: Koischodorf
Súčasnosť obce
Počet obyvateľov obce sa dlhodobo pohybuje okolo 750. Kojšov je ideálnym miestom pre rozvoj agroturistiky. V blízkosti sa nachádza Folkmarská skala s nadmorskou výškou 915 metrov, vedie tadiaľ aj turistický chodník o dåžke 13 km, ktorého absolvovanie zaberie 3,5 hodiny chôdze po krásnych a ešte stále málo známych miestach Slovenského Rudohoria. V okolí sa nachádza 19 registrovaných jaskýň a jedna priepasť.
Obec poskytuje ubytovanie na súkromí aj v objekte školy v prírode. Nachádza sa tu tiež súkromné etnografické múzeum s kojšovskými krojmi a historickými fotografiami. Z pamiatkovo chránených objektov tu môžete vidieť budovu fary zo začiatku 18. storočia a grécko-katolícky klasicistický kostol z roku 1809.
Obec si zakladá na svojich tradíciách a pôsobí tu folklórny súbor Jedlinka, ľudová hudba Kojšovčan a združenie Uľijana.
Viac sa dozviete na domovských stránkach obce: www.kojsov.sk.
Spracoval: Slavomír Szabó
Kontakt
Adresa: Obecný úrad Kojšov, Kojšov 3, 055 52 Kojšov
Telefón: 053-488 32 16
E-mail: oukojsov@stonline.sk
Historické fotografie
Pohľadnica z čias Rakúsko-Uhorska
Lesní robotníci a furmani
Obradové kroje
Obyvatelia z I. ČSR
Fašiangy
Na Kojšovskej holi
Chlapec Juraj Jakubisko
Pôvodná drevenica
Poviedky z obce Kojšov
Túžba a kosti - miestna povesť – autor: Slavomír Szabó
Vodenie Uľjany - miestna povesť – autor: Slavomír Szabó
Medzi dvoma svetmi - mysteriózny príbeh z konca 19. storočia – autor: Soňa Jakešová
Ondrejove smrteľné tajomstvo - tradovaný príbeh z rokov 1921 - 1922 – autor: Anna Domaniková
Ruky anjelov - skutočný príbeh zo štyridsiatych rokov 20. storočia – autor: Anna Domaniková
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
|
|
