Slanský priesmyk
@ :: Okolie ::
Jun 20 2008, 15:46 (UTC+0) |
| Slanský priesmyk sa nachádza v južnej oblasti Slanských vrchov, pričom v jeho najužšej oblasti sú obce Slanec a Rákoš. Oddeľuje pásmo Bogoty od pásma Miliča. Nálezy nasvedčujú tomu, že Slanský priesmyk zohrával svoju úlohu aj v dobách predhistorických. Išla tadiaľ cesta vedúca zo zemplínskeho Potisia k rieke Torysa a po jej brehu na sever cez Šariš do Haliče. Z východných svahov vrchu Várhegy pri obci Nižná Myšľa sa našli dávnejšie predhistorické nálezy z doby kamennej i bronzovej. V roku 1929 sa v Slanci našiel aj poklad rímskych cisárskych mincí. Zachránilo sa z neho osem kusov, pochádzajúcich z 3. storočia nášho letopočtu, čo dokazuje smerovanie cesty z rímskej provincie Dácia cez Slanský priesmyk do krajov severne od Karpát. Okolo roku 300, čiže v čase rímskych provincií, prešiel germánsky kmeň Vandalov z Haliče cez Slanský priesmyk do horného Potisia. V 11. a 12. storočí išla hlavná trasa cesty zo Zemplína cez Slanský priesmyk, zo Slanca k Ruskovu a cez Olšovany k Toryse. Cesta zo Slanca v smere Rákoš, Bohdanovce, Nižná Hutka, Košice, ako ju poznáme z mapy Abaujskej stolice zo začiatku 14. storočia, bola využívaná len od čias výraznejšieho regionálneho vplyvu mesta Košice, teda od 13. storočia. Slanský priesmyk zohral svoju historickú úlohu aj v časoch II. svetovej vojny. Nemci sa mylne domnievali, že sa IV. ukrajinský front pokúsi dostať do Košickej kotliny práve touto cestou. Preto bola pri obci Rákoš umiestnená batéria s ďalekonosnými delami. Červená armáda si však nakoniec pre svoj zámer zvolila Dargovský priesmyk. V rokoch Horthyovskej okupácie viedla priesmykom hranica medzi Slovenskom a Maďarskom. -sl- * * * Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|