Nováčany
@ :: Okolie ::
Jun 23 2005, 20:26 (UTC+0) | English version / Anglická verzia
Poloha
Obec Nováčany sa nachádza asi 19 kilometrov západne od centra mesta Košice pri ceste smerujúcej na Jasov.
Najstaršia história
Prvú písomnú zmienku o obci Nováčany poznáme z roku 1323. Vtedy ju mag. Ján, syn mag. Pavla a vnuk komesa Matharda z rodu Aba daroval ako svoju dedinu (Wyfola) svojmu príbuznému spišskému kastelánovi mag. Tomášovi. Listinu vydala Spišská kapitula a neobsahuje presné údaje o mieste dediny, ani opis jej chotára. Ide však o súčasné Nováčany, nakoľko spišský kastelán Tomáš v roku 1318 vlastnil časť Šemše, ktorá je v chotárnom susedstve. Naviac Ján, syn mag. Pavla a vnuk komesa Marharda, mu už v roku 1322 dal ako zálohu aj inú časť Šemše.
Pavel, syn komesa Marharda, si aj v roku 1318 robil nároky na Šemšu, keď sa ohradzoval proti jej predaju. Nevieme však, kedy a akým spôsobom sa dostali časti majetkov Veľká Ida a Litheri, ako i celá obec Nováčany v Abaujskej stolici do vlastníctva Leustacha Veľkého z Verpelétu, ktorý taktiež pochádal z rodu Aba. Leustach Veľký však zomrel v roku 1328 bez mužského potomka a tak majetky pripadli kráľovi, ktorý ich daroval v tom istom roku svojmu vernému bojovníkovi mag. Čeníkovi Čechovi. V listine zo začiatku roku 1331, ktorú napísal komes Pavol, krajinský sudca, je uvedený zoznam všetkých majetkov, ktoré pripadli Čeníkovi. V zozname sa z Abaujskej stolice nachádza aj Veľká Ida, Nováčany, Litery a Šemša.
Nováčany ako obec vznikli na území rozľahlej zeme Šemša, ale keď došlo k štedrému kráľovskému daru do rúk Čeníka, ukázalo sa, že obec Šemša mala už iného majiteľa. Ešte v roku 1332 vymenil mag. Čeník získané majetky s kráľom za hrad Ugod. Kráľ toto územie s obcami potom daroval Blažejovi, synovi Mikuláša z Fonyu a jeho bratovi Jánovi, ktorého tiež nazývali Zonk.
18. apríla 1333 pred jasovský konvent predstúpili mag. Blažej, syn Mikuláša, ktorý zastupoval seba i Zonka, a i mag. Tomáš, syn Ferenca. Záverečnou dohodou bolo rozhodnutie, že mag. Tomáš prenecháva Nováčany Blažejovi z Fonyu a jeho bratovi Zonkovi stým, že im vydá aj všetky listiny, na základe ktorých si nárokoval na vlastníctvo. I keď o tento majetkok mag. Tomáš de facto prišiel, ako sme už spomenuli, argumentoval tým, že v roku 1323 ho dostal od svojho príbuzného mag. Jána, syna mag. Pavla a vnuka koemsa Marharda z rodu Aba.
Bolo to pravdepodobne v roku 1334, keď mag. Blažej a jeho brat Ján, zvaný Zvonka, vymenili získané majetky, čiže Veľkú Idu, literi a Nováčany, s mag. Jánom, synom Pavla a vnukom Marharda. Takže Nováčany opäť prešli z vlastníctva jednej rodiny do rúk rodu, s ktorým viedli spor. Bratia ako protihodnotu získali Kesznyétem v Zemplínskej župe. Zdá sa, že mag. Ján, syn Pavla a vnuk Marharda nemal ani tentokrát pokoj, pretože územie bolo kýmsi okupované, pretože Vavrinec, syn Marharda de Zinyer, sa v roku 1337 ohradzuje proti nezákonnému zaberaniu majetku pred kongregáciou Abaujskej a Šarišskej stolice. Dokument z týchto čias je hodnotný, pretože tu po prvýkrát dochádza k opisu polohy Nováčan. Podľa listiny sa obec nechádza medzi Veľkou Idou a jasovom, takže s určitosťou možno určiť, že ide o Nováčany.
V rokoch 1334 - 1335 sa v obci vystaval kostol, ale ich farár neodviedol pápežské desiatky.
Portálny súpis z roku 1427 už ako majiteľa obce udáva Mikuláša Bebeka. V tom čase mala obec rozlohu 20 port. V roku 1490 Ján Vasváry založil 4 poddanské usadlosti z Nováčan jasovskému prepoštovi a konventu za 8 zlatých florénov. Nevedno ako ďalšie obchodovanie s majetkom dopadlo, ale je známe, že v roku 1519 jasovské prepošsto získalo polovicu Nováčan. Polovicu Nováčan totiž získal za zásluhy v bojoch proti Turkom Ján Tornallyay a tú v roku 1519 daroval jasovskému prepošstvu. Portálny súpis z roku 1564 udáva v Nováčanoch sedem port a polovica Nováčan v tedy stále patrila jasovskému prepoštovi, druhá polovica Jánovi Semseymu.
Čo sa týka národnostnej skladby obyvateľov obce, zachovala sa kontinuita slovenského obyvateľstva zo stredoveku. V roku 1629 je dedina, v tom čase patriaca jasovskému prepoštovi, menovaná ako "Totth alias Jaszow Tojfalu", čiže slovíčko Totth dokumentuje, že ide o slovenskú dedinu. Podľa súpisu mien poddaných a želiarov z roku 1696 vieme, že väčšina z nich mala slovenské mená. Lexikón z roku 1773 udáva, že v obci sa hovorí prevažne slovensky. Korabinsky v roku 1786 uvádza Nováčany tiež ako slovenskú dedinu.
Genéza názvu:
1323 - poss Wyfolu
1331, 1331, 1334 - poss. Wyfolu
1331 - poss. Wyfolu
1332 - poss. Wyfolu
1333 - poss.Wyfalu, Wyfolu
1334 - poss. Wyfalw
1334 alebo 1335 - Wyfolu
1332 - 1335 - Vyfolu, Woyfolu
1343 - poss. Wyfolu
1427 - Wyfalw
1438 - Wyfalw
1473 - poss. Wyfalw
1490 - Wyfalw
1498 - poss. Wyfalw
1519 - Wyffalw
1560 - poss. Jazzo Wafalw
1564 - Jazo Wyffalw
1605 - Jazo Vyfalu
1629 - Totth alias Jaszow Ujfalu
1773 - slovensky: Nowaczany, maďarsky Jaszó - Uj - Falu
1786 - slovensky: Novočany
1903 - slovensky: Novočany
1906 - slovensky: Novačani
Historik Varsik u názvu obce uvádza: "Pôvod názvu Nováčany (maď. Ujfalu) je jasný a dedina dostala svoj názov Nová ves - Nováčany preto, lebo vznikla len niekedy na začiatku 14. storočia medzi tromi staršími dedinami Rudník, Paňovce a Šemša. Tie existovali už v 13. storočí. Názov bol ľahko zrozumiteľný a prekladal sa. Hoci v stredovekých listinách sa dedina uvádza iba maďarským názvom, zato mohla to byť hneď od vzniku slovenská dedina, akou bezpochyby aj bola. Vieme napr., že Vyšný a Nižný Klátov (predtým Vyšný a Nižný Tejkeš) sa uvádzajú tiež v stredovekých listinách len maďarskými názvami Ujfalu, Németfalu a Tõkésujfalu, ale zato bezopečne o nich vieme, že nemecké obyvateľsvo malo pre svoju dedinu svoj nemecký názov. Takéto ľahko preložiteľné názvy nehovoria ešte nič bližšieho o národnostnom zložení obyvateľstva."
Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.
Telefónny kontakt na Obecný úrad Nováčany
055 / 466 43 24
Poviedky z Nováčan
Bubnarka - povesť o tajomnej krčme - autor: Soňa Jakešová
Spasenie za chotárom - tradovaný príbeh z 19. storočia o silách zla a bosoráctve - autor: Slavomír Szabó
Nezaštepená jablonka - tradovaný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia o urieknutí a màtvom, ktorý nenašiel pokoja - autor: Slavomír Szabó
Vianočný dar z Argetíny - skutočný príbeh o osude jednej židovskej rodiny z tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia - autor: Eva Hajdu
Do tla - skutočný príbeh z roku 1909, keď okrem dvoch domov vyhoreli celé Nováčany - autor: Eva Hajdu
Broky pre Joža - skutočný príbeh z konca 40-tych rokov 20. storočia o večných sporoch medzi mladými mužmi z Hodkoviec a Nováčan - autor: Slavomír Szabó
Granát - tragický, no skutočný príbeh z roku 1939, odohrávajúci sa z časti na Čiernom brehu - strelici vtedajších maďarských vojakov - autor: Eva Hajdu
Tristo osemdesiata prvá - skutočný príbeh o niekdajšom richtárovi, ktorý po vojne zneškodnil v okolí dediny stovky mín - autor: Anna Domaniková
Perúnova daň - skutočný príbeh z roku 1944 - autor: Slavomír Szabó
Učiteľ z dediny, čo nebola na mape - skutočný príbeh zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia - autor: Anna Domaniková
Od Andreja po Smrtnú nedeľu - skutočný príbeh o veštení, ktorý sa odohral v rokoch 1952 až 1953 - autor: Slavomír Szabó
Smradľavky z kola von! - skutočný príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia - autor: Soňa Jakešová
Zlá richtárka - príbeh z päťdesiatych rokov 20. storočia, mapujúci miestne zvyky - autor: Anna Domaniková
Historické fotografie z Nováčan
Náboženské púte a slávnosti
Jarná orba
Pohreby patria k životu
|
|
