Tibava
@ :: Sobrance - Okolie ::
Jul 13 2009, 10:29 (UTC+0) | Poloha
Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v okrese Sobrance v Košickom samosprávnom kraji. Tibava je vzdialená 3 km od okresného mesta Sobrance a 85 km od krajského mesta Košice. V strede obce je nadmorská výška 129 metrov, v 1 066 hektárovom katastri od 110 do 180 metrov. Tibavou prechádza medzinárodná cesta E 50, ktorá spája Košice s Ukrajinou. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .
História
Územie Tibavy bolo osídlené už v predhistorických časoch. Potvrdzujú to archeologické vykopávky z paleolitu (staršia doba kamenná) kultúry s augrinackou idustriou, z neolitu (mladšia doba kamenná) nálezy bukovohorskej kultúry a kultúry s východoslovenskou lineárnou keramikou a z eneolitu (pozdná doba kamenná), ku ktorej sa radia nálezy sídliska a pohrebiska tiszapolgárskej skupiny s kanelovanou keramikou. Ïalšie osídlenie dokladuje nález žiarového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, rovnako vykopávky z doby rímskej i slovanské osídlenie z doby veľkomoravskej.
Nálezy keramických črepov potvrdzujú aj osídlenie v 10. storočí. Slovanské pevnostné osídlenie sa nachádzalo na kopci Starý Koňuš. Toto hradisko pravdepodobne slúžilo ako pevnosť, v ktorej nachádzali Slovania úkryt pred vojenskými nájazdmi.
Prvú písomnú zmienku o Tibave poznáme z roku 1282. Jobagioni (čiže hradníci) Beňadik, Donk, Juraj, Šimon, Štefan, Valent a Volf sa sťažovali kráľovi Ladislavovi IV., že im muž menom Finta obsadil ich tibavský majetok. Podľa tejto zmienky je tibavský majetok opísaný ako obrábané polia, čo značí, že tu už musela byť nejaká usadlosť s roľníkmi, možno i dedina. Kráľ im pravdepodobne územie vrátil do držby, pretože podľa listiny z roku 1283 dostali aj súhlas predať tento majetok. V týchto časoch mnohé územia, ktoré spravovali šľachtici, boli ich majetkom iba na základe držby, čo znamená, že kráľ im ich daroval, aby danú oblasť spravovali. Z toho mali šľachtici veľké výhody, pretože kráľovi išla časť daní, ale ostatné im. Kráľ mal však aj právo zverené územia naspäť odobrať. Preto, pokiaľ chceli šľachtici tibavskú oblasť predať či odstúpiť, museli mať súhlas kráľa. Nový vlastník v zmysle získanej držby mohol opäť rátať s tým, že pokiaľ si voči kráľovi nebude riadne plniť všetky povinnosti, môže o svoj majetok prísť. Novým vlastníkom v držbe sa stal Felicián, syn Gála. Tibavu odkúpil za 80 hrivien, čo bola hodnota 18,6 kg striebra.
V roku 1284 už územím Tibavy viedla krajinská cesta na trase Michalovce – Užhorod. Ïalšia známa listina pochádza z roku 1290. Podľa nej kúpili Tibavu Andrej a Jakov, synovia Jakova z Michaloviec, pričom za ňu zaplatili 300 hrivien, čo je hodnota 70 kg striebra. Od týchto majiteľov sa odvíja rod Stáraiovcov (Sztáray), ktorý obec ovládal až do 20. storočia.
Podľa písomných prameňov zo 14. storočia tu už stála dedina s názvom Tibova Ves. Je teda dôvodné predpokladať, že názov obce je odvodený od dobového mužského mena Tiba.
Prvú zmienku o hrade Tibava poznáme z roku 1337. Vystupuje pod menom castrum Tybauara, neskôr len ako castrum Tyba. Ide však pravdepodobne o hrad, ktorý nestál v obci, ale v panstve Tibava a zničený bol už v 15. storočí, v 18. storočí zbúraný až do základov. Jeho zvyšky sa nachádzajú nad obcou Podhoroď.
O stúpajúcom význame Tibavy svedčí záznam z roku 1351. Kráľ ¼udovít I. tu udelil právo konať v utorky trhy. Táto udalosť bola pre každú obec veľmi významná, pretože zabezpečovala miestny rozvoj. V danom čase sa Tibava členila na viacero častí – Kostolnú, Mlynskú, Nižnú a Veľkú. Vieme teda, že tu už stál kostol aj mlyn. V 14. storočí nastáva aj prelom v osídlení obyvateľstva. V rámci valaskej kolonizácie tu prišli noví obyvatelia. Valaská kolonizácia, ktorej cieľom bolo osídlenie skôr podhorských a horských oblastí pastiermi stád, je najčastejšie spájaná s Rusínmi. Mala však viacero etáp a trvala až do 18. storočia. V prvej fáze išlo predovšetkým o presun domáceho obyvateľstva, preto nevedno, či noví osídlenci boli Rusíni alebo nie. Isté indície možno prijať zo skutočnosti, že v niektorých susedných obciach (napríklad v Orechovej) sa doposiaľ vyznáva prevažne grécko-katolícka viera, ktorá sa v danom období pripisuje najmä Rusínom.
Tibava je známa ako vinohradnícka oblasť. Prvú písomnú zmienku o miestnom vinohradníctve poznáme z roku 1413. Podľa nej dal farár Peter z rodu michalovských šľachticov tibavským poddaným právo pestovania viniča. Rozkvet v 15. storočí potvrdzuje i skutočnosť, že k hradnému panstvu Tibava patrili aj dva hrádky a 15 dedín včítane Sobraniec. Spod michalovského na samostatné panstvo sa Tibava vyčlenila už pred rokom 1418.
Podľa sčítania z roku 1427 bolo v obci 40 port. Porta je brána, ktorá vedie do sedliackeho dvora a môže ňou prejsť plne naložený voz. V tom čase dediny platili daň kráľovi podľa toho, koľko mali sedliackych usadlostí čiže port. Vo všeobecnosti sa na jednu portu počíta minimálne sedem obyvateľov – gazda s rodinou a jeho služobníctvo. V danom roku teda v Tibave žilo minimálne 280 obyvateľov. Na vtedajšie časy to bola veľká obec. V roku 1598 však už Tibava nemala viac ako 30 domov. Práve v tom čase utekali Maďari z južných častí Uhorska pred útokmi Turkov na sever a usídlili sa v dominantnej miere aj v Tibave.
Začiatkom 18. storočia bola Tibava vyľudnená, čo sa stalo vplyvom stavovských povstaní Rákociovcov a morovej rany. Nie je to ničím výnimočné, v tom čase takto vyhynulo veľa dedín. Prvú písomnú zmienku o miestnom školstve poznáme z roku 1780. Škola však ešte nemala samostatnú budovu, ale učilo sa po domoch a učiteľmi boli zvyčajne vojnoví vyslúžilci. Nové obyvateľstvo bolo slovenského pôvodu a vyznávalo katolícku vieru. V roku 1828 žilo v obci už 548 obyvateľov v 58 domoch. Počas päťdesiatych rokov 19. storočia sa však ich počet výrazne znížil, pretože Zemplín zasiahla vlna vysťahovalectva a ľudia odchádzali za prácou do Ameriky.
Po I. svetovej vojne a vzniku ČSR bola Tibava typická poľnohospodárska obec. V roku 1939 sa na základe Viedenskej arbitráže stala obec súčasťou Horthyho Maďarska. Po oslobodení bola opäť súčasťou Československa.
II. svetová vojna sa pre Tibavu skončila 28. októbra 1944. Nemci obec obsadili koncom leta, podnikali odtiaľ výpravy proti partizánom na Vihorlat a pri Sobranciach mali poľné letisko. I keď sa pozemné boje pešiakov bezprostredne obce nedotkli, Nemci sa stiahli do Sobraniec, odkiaľ odstreľovali Tibavu z diel. Takto bol zasiahnutý a značne poškodený kaštieľ a protestantský kostol, ktorý týmto zanikol. Priame boje sa odohrali v susedných Sobranciach a Sobraneckých kúpeľoch, kde padlo približne 300 vojakov Červenej armády.
Prvé JRD v Tibave vzniklo už v roku 1949. Cesta k jeho vybudovaniu však bola pre odpor miestnych roľníkov veľmi bolestná a celoobecným sa stalo až v roku 1957. V roku 1966 sa JRD transformovalo na štátne majetky.
Tibava je dnes predovšetkým známa ako vinohradnícka obec. I keď sa tu hrozno pestovalo už skôr, veľký rozvoj v tomto smere znamená rok 1952. V tom čase sa tu pri vyvlastňovaní pôdy zakladali rozľahlé vinice v štátnom vlastníctve.
Genéza názvu obce
1282 – Tyboa
1284 – Tyba
1344 – Eghazas Tyba
1346 – Tyba Inferior
1352 – Tyba, que Komorouch nunc appellatur
1419 – Felsewtyba, Wasarostyba a. n. Zobranch, Nagtyba, Waynatynatyba
1808 – Tybawa, Cybawa
1927 – slovensky: Tibava, maďarsky: Tiba
Súčasnosť
Pôvodný kaštieľ Stáraiovcov zo 17. storočia sa v obci nezachoval. V okolí miesta, kde stával, sa však nachádza chránený park s jazierkom. Spomedzi mnohých stromov starých niekoľko storočí sú osobitne chránené moruša biela (pri kostole) s odhadovaným vekom 200 rokov a platan javorolistý (pri jazierku) s odhadovaným vekom 250 rokov.
Približne uprostred obce sa nachádza rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Postavený bol v druhej polovici 14. storočia.
Vľavo od kostola za kamenným múrom sa nachádza niekdajšia poschodová zemianska kúria. Podľa ústnej tradície ide o pôvodný kláštor zo 17. storočia. Neskoršie architektonické úpravy však značne pozmenili a zmodernizovali pôvodný vzhľad a v súčasnosti málo pripomína pôvodnú stavbu. Slúži ako bytovka.
Obec v súčasnosti (júl 2009) nemá reštauráciu s ponukou teplých jedál a turistické ubytovacie kapacity. Od okresného mesta Sobrance je však vzdialená len 3 kilometre, kde sa tieto služby poskytujú.
Známa vinárenská spoločnosť Pivnica Tibava, s.r.o., sídli v blízkych Sobranciach, kde okrem výroby prevádzkuje aj reštauráciu a predajňu značkových vín. Ohláseným turistickým skupinám zabezpečuje aj prehliadku tradičnej výroby vína. Jej vinice sa nachádzajú v katastri viacerých blízkych obcí, najmä v Tibave. Medzi najúspešnejšie odrody tu patrí Tramín červený, Rizling vlašský, Rulandské biele, Cabernet Sauvignon, Zweigeltrebe, Frankovka modrá, Rizling rýnsky či Muller Thurgau. Kontakt: Pivnica Tibava s.r.o., 073 01 Tibava 210, tel./fax: 056/652 22 81, www.tibava.sk.
Spoločnosť zároveň vlastní rozsiahlu podzemnú pivnicu v Tibave, ktorá je momentálne v štádiu prebudovania. Plány sú dlhodobé a na niekoľko rokov. Okolo roku 2014 by tu mal stáť veľký penzión s wellness a rekonštruovaná pivnica s archívom vín za účelom degustácie pre turistov.
V júli 2009 mala obec Tibava 525 obyvateľov. Z pravidelných akcií pre verejnosť sa tu vždy najbližšiu sobotu po 15. auguste konajú cirkevné odpustové slávnosti.
Kontakt:
Obecný úrad
Tibava 131
073 01 p. Sobrance
telefón: 56 / 652 22 71
e-mail: ocu.tibava@lekosonline.sk
domovské stránky: http://tibava.ocu.sk/
Spracoval: Slavomír Szabó
Zoznam použitej literatúry:
Milan Bohucký: Tibava a jej historické pamiatky 1284 – 1984 (MKS Tibava, 1984)
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – III. diel (VEDA, 1978)
Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Park a kúria
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Tradičné recepty
Zemplínsky zemiakový šalát
Pelmene
Chudobná polievka
Mrkvová mliečna polievka
Pôstna slivkovo-fazuľová polievka
Poviedky z obce
Muž, ktorý čakal na svetlo - povesť je dejovo zaradená do prvej polovice 18. storočia, keď prepukol mor – autor: Slavomír Szabó
Počarená svadba -tradovaný príbeh o urieknutí z tridsiatych rokov 20. storočia – autor: Jiří Zaťovič
Dlhá cesta domov - príbeh z oslobodenia Tibavy na jeseň 1944 – autor: Jiří Zaťovič
Historické fotografie
Vinohradníctvo
Kone a politické šikanovanie
Včelárstvo
Šaty z konope
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
